Nɔ Ni Yohane Ŋma 12:1-50

  • Maria fɔse mu eshwie Yesu naji ahe (1-11)

  • Yesu bote Yerusalem tamɔ mɔ ko ni eye kunim (12-19)

  • Yesu gba egbele lɛ efɔ̃ shi (20-37)

  • Hemɔkɛyeli ni Yudafoi lɛ bɛ lɛ woɔ gbalɛ obɔ (38-43)

  • Yesu ba koni ebahere je lɛ yiwala (44-50)

12  Be ni eshwɛ gbii ekpaa dani Hehoo lɛ baashɛ lɛ, Yesu ba Betania, he ni Lazaro,+ mɔ ni Yesu etee lɛ shi kɛjɛ gbohii ateŋ lɛ, yɔɔ lɛ.  No hewɔ lɛ, amɛŋmɛ gbɛkɛ okpɔlɔ amɛhã lɛ yɛ jɛmɛ, ni Marta sɔmɔ amɛ,+ shi Lazaro ji mɛi ni kɛ lɛ tara okpɔlɔ he amɛyeɔ nii lɛ ateŋ mɔ kome.  Kɛkɛ ni Maria wó ojeŋma,* nardo mu krɔŋŋ, ni jara wa waa diɛŋtsɛ ni ŋmɛɔ nsɛni tɛ kome,* ni efɔse eshwie Yesu naji ahe ni ekɛ eyitsɔi tsumɔ enaji ahe. Ni ojeŋma lɛ ŋma lɛ yi shĩa lɛ tɔ.+  Shi Yuda Iskariot,+ ekaselɔi lɛ ateŋ mɔ kome, mɔ ni etsɛŋ ni ebaajie lɛ ehã lɛ kɛɛ:  “Mɛni hewɔ ahɔ̃ɔɔ ojeŋma* nɛɛ denarioi* 300 ni akɛhã ohiafoi?”  Shi ekɛɛ enɛ, jeee akɛni esusuɔ ohiafoi ahe lɛ hewɔ, shi moŋ akɛni julɔ ji lɛ ni lɛ ehiɛɔ shika adeka lɛ ni efɔɔ shika ni akɛwoɔ mli lɛ juu lɛ hewɔ.  Kɛkɛ ni Yesu kɛɛ: “Nyɛshia lɛ, koni efee kusum nɛɛ kɛhã mifuu gbi lɛ.+  Ejaakɛ ohiafoi lɛ nyɛkɛ amɛ yɛ daa,+ shi mi lɛ jeee daa mikɛ nyɛ baahi shi.”+  Agbɛnɛ, Yudafoi lɛ ateŋ mɛi babaoo ná amɛle akɛ eyɛ jɛmɛ, ni amɛba, jeee Yesu pɛ hewɔ, shi moŋ koni amɛbakwɛ Lazaro, mɔ ni etee lɛ shi kɛjɛ gbohii ateŋ lɛ hu.+ 10  Ni osɔfoi hiɛnaanɔbii lɛ kpaŋ Lazaro yi nɔ akɛ amɛbaagbe lɛ hu, 11  ejaakɛ lɛ ehewɔ lɛ, Yudafoi lɛ ateŋ mɛi pii miiya jɛmɛ ni amɛmiiná hemɔkɛyeli yɛ Yesu mli.+ 12  Enɔ jetsɛremɔ lɛ, mɛi babaoo ni eba gbi jurɔ lɛ nu akɛ Yesu miiba Yerusalem. 13  No hewɔ lɛ, amɛkɔlɔ tɛŋ bɛlɛoi ni amɛje kpo koni amɛkɛ lɛ ayakpe, ni amɛbɔi bolɔmɔ akɛ: “Ofainɛ, heremɔ eyiwala! Ajɔɔ mɔ ni baa yɛ Yehowa* gbɛ́i mli lɛ,+ Israel Maŋtsɛ lɛ!”+ 14  Be ni Yesu na tejibi ko lɛ, eho eta nɔ,+ tamɔ bɔ ni aŋma lɛ, akɛ: 15  “Kaashe gbeyei, Zion biyoo. Naa! Omaŋtsɛ lɛ miiba, eta tejibi nɔ.”+ 16  Shishijee lɛ, ekaselɔi lɛ nuuu nibii nɛɛ ashishi, shi be ni awo Yesu hiɛ nyam lɛ,+ amɛkai akɛ aŋma nibii nɛɛ yɛ ehe, ni akɛ, amɛfee nibii nɛɛ amɛhã lɛ.+ 17  Agbɛnɛ, mɛi babaoo lɛ ni fata ehe be ni etsɛ Lazaro kɛjɛ gbonyobu* lɛ mli,+ ni etee lɛ shi kɛjɛ gbohii ateŋ lɛ tee nɔ amɛye odase.+ 18  Enɛ hewɔ hu ni mɛi lɛ tee koni amɛkɛ lɛ ayakpe lɛ, ejaakɛ amɛnu akɛ efee okadi nɛɛ. 19  No hewɔ lɛ, Farisifoi lɛ kɛɛkɛɛ yɛ amɛteŋ akɛ: “Te nyɛna akɛ nyɛnyɛɛɛ nɔ ko nyɛfee. Naa! Jeŋ muu lɛ fɛɛ ni efã kɛnyiɛ esɛɛ nɛɛ.”+ 20  Agbɛnɛ, Greekbii komɛi yɛ mɛi ni eba koni amɛbajá Nyɔŋmɔ yɛ gbi jurɔ lɛ nɔ lɛ ateŋ. 21  No hewɔ lɛ, mɛi nɛɛ tsi amɛbɛŋkɛ Filipo,+ mɔ ni jɛ Betsaida yɛ Galilea lɛ, ni amɛbɔi lɛ bimɔ akɛ: “Onukpa, wɔmiitao wɔna Yesu.” 22  Filipo ba ebakɛɛ Andrea. Andrea kɛ Filipo ba ni amɛbakɛɛ Yesu. 23  Shi Yesu hã amɛ hetoo ekɛɛ: “Ŋmɛlɛtswaa ni akɛbaawo gbɔmɔ Bi lɛ hiɛ nyam lɛ eshɛ.+ 24  Lɛɛlɛŋ, lɛɛlɛŋ, miikɛɛ nyɛ akɛ, kɛ́ wiiti kuli kome enyɔɔɔ shikpɔŋ ni egbo lɛ, no lɛ eji wiiti kuli kome lolo; shi kɛ́ egbo lɛ,+ ewoɔ yibii pii. 25  Mɔ fɛɛ mɔ ni sumɔɔ ewala* lɛ kpãtãa hiɛ, shi mɔ fɛɛ mɔ ni nyɛɔ ewala*+ yɛ je nɛɛ mli lɛ, ebaabaa yi kɛhã naanɔ wala.+ 26  Kɛji mɔ ko miisumɔ ni esɔmɔ mi lɛ, hã enyiɛ misɛɛ, ni he ni miyɔɔ lɛ, jɛmɛ misɔɔlɔ lɛ hu baahi.+ Kɛji mɔ ko miisumɔ ni esɔmɔ mi lɛ, Tsɛ lɛ baawo ehiɛ nyam. 27  Agbɛnɛ, mihao,*+ ni mɛni makɛɛ? Ataa, heremɔ mi yɛ ŋmɛlɛtswaa nɛɛ mli.+ Shi enɛ hewɔ miba ŋmɛlɛtswaa nɛɛ mli lɛ. 28  Ataa, wo ogbɛ́i lɛ hiɛ nyam.” Kɛkɛ ni gbee ko+ jɛ ŋwɛi kɛɛ: “Miwo ehiɛ nyam, ni mawo ehiɛ nyam ekoŋŋ.”+ 29  Mɛi babaoo lɛ ni damɔ jɛmɛ lɛ nu, ni amɛbɔi kɛɛmɔ akɛ nugbɔ eshi. Mɛi komɛi hu kɛɛ: “Ŋwɛibɔfo ko kɛ lɛ ewie.” 30  Yesu hã hetoo akɛ: “Jeee mihewɔ gbee nɛɛ ba, shi nyɛ moŋ nyɛhewɔ. 31  Agbɛnɛ aakojo je nɛɛ; agbɛnɛ abaafã je nɛɛ nɔyelɔ+ lɛ ashɛ afɔ̃.+ 32  Ni kɛ̃lɛ, mi lɛ, kɛ́ awó minɔ kɛjɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ,+ magbala mɛi srɔtoi fɛɛ kɛba miŋɔɔ.” 33  Anɔkwa, ewie enɛ kɛtsɔɔ nɔ gbele ni ebaagbo lɛ.+ 34  Kɛkɛ ni mɛi lɛ kɛɛ lɛ akɛ: “Wɔnu kɛjɛ Mla lɛ mli akɛ Kristo lɛ hiɔ shi kɛyaa naanɔ.+ Te feɔ tɛŋŋ ni bo lɛ, okɛɔ akɛ esa akɛ awó gbɔmɔ Bi lɛ nɔ lɛ?+ Namɔ ji gbɔmɔ Bi nɛɛ?” 35  No hewɔ lɛ, Yesu kɛɛ amɛ akɛ: “La lɛ baahi nyɛteŋ be kukuoo ko. Nyɛnyiɛa be mli ni nyɛyɔɔ la lɛ lolo lɛ, koni duŋ lɛ akaye nyɛnɔ; mɔ fɛɛ mɔ ni nyiɛɔ duŋ lɛ mli lɛ, eleee he ni eyaa.+ 36  Gbii abɔ ni nyɛyɔɔ la lɛ nɛɛ, nyɛhea la lɛ nɔ nyɛyea,* koni nyɛtsɔmɔ la bii.”+ Yesu wie nibii nɛɛ ni eyiŋ etee ni eyatee ehe koni amɛkana lɛ. 37  Eyɛ mli akɛ efee okadii pii yɛ amɛhiɛ moŋ, shi amɛnáaa hemɔkɛyeli yɛ emli, 38  koni gbalɔ Yesaia wiemɔ lɛ aba mli, ekɛɛ akɛ: “Yehowa,* namɔ ehe nɔ ni anu kɛjɛ wɔŋɔɔ lɛ eye?*+ Ni Yehowa* nine lɛ, namɔ ajie lɛ kpo atsɔɔ?”+ 39  Nɔ hewɔ ni amɛnyɛɛɛ amɛhe amɛye lɛ ji akɛ, Yesaia saa ekɛɛ: 40  “Eshwila amɛhiŋmɛii, ni ekpiliŋ amɛtsuii, koni amɛkana kɛ amɛhiŋmɛii, ni amɛkɛ amɛtsuii akanu shishi ni amɛku amɛsɛɛ ni mitsa amɛ.”+ 41  Yesaia wie nibii nɛɛ ejaakɛ ena enunyam lɛ, ni ewie ehe.+ 42  Fɛɛ mli lɛ, nɔyelɔi lɛ ateŋ mɛi pii po ná hemɔkɛyeli yɛ emli,+ shi Farisifoi lɛ ahewɔ lɛ, amɛjajeee hemɔkɛyeli ni amɛyɔɔ yɛ emli lɛ amɛtsɔɔɔ, koni akashwie amɛ kɛje kpeehe lɛ;*+ 43  ejaakɛ amɛsumɔɔ gbɔmɛi ahiɛnyam moŋ fe Nyɔŋmɔ anunyam lɛ.+ 44  Shi Yesu bo ekɛɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ ni náa hemɔkɛyeli yɛ mimli lɛ, jeee mi pɛ mimli enáa hemɔkɛyeli yɛ, shi yɛ mɔ ni tsu mi lɛ hu mli;+ 45  ni mɔ fɛɛ mɔ ni naa mi lɛ, enaa mɔ ni tsu mi lɛ hu.+ 46  Miba je lɛ mli akɛ la,+ koni mɔ fɛɛ mɔ ni náa hemɔkɛyeli yɛ mimli lɛ, akaya nɔ ehi duŋ lɛ mli.+ 47  Shi kɛ́ mɔ ko nu miwiemɔi lɛ ni eyeee nɔ lɛ, mikojooo lɛ; ejaakɛ mibaaa koni mibakojo je lɛ, shi moŋ koni mibahere je lɛ yiwala.+ 48  Mɔ fɛɛ mɔ ni ebuuu mi ni emɔɔɔ miwiemɔi lɛ amli lɛ, eyɛ mɔ ko ni baakojo lɛ. Wiemɔ ni miwie lɛ ji nɔ ni baakojo lɛ yɛ naagbee gbi lɛ nɔ. 49  Ejaakɛ mitooo mi diɛŋtsɛ miyiŋ miwieee, shi Tsɛ lɛ ni tsu mi lɛ diɛŋtsɛ ewo mi kitã yɛ nɔ ni mikɛɛ kɛ nɔ ni miwie lɛ he.+ 50  Ni mile akɛ ekitã lɛ, naanɔ wala ni.+ No hewɔ lɛ, nɔ fɛɛ nɔ ni miwieɔ lɛ, bɔ ni Tsɛ lɛ ekɛɛ mi lɛ, nakai miwieɔ.”+

Shishigbɛ Niŋmaa

Loo “mu ni jeɔ ŋma.”
Ni tsɔɔ akɛ, Roma nsɛni tɛ, aaafee gram 327.
Loo “mu ni jeɔ ŋma.”
Loo “gbonyo kaimɔ bu.”
Loo “esusuma.”
Loo “esusuma.”
Loo “misusuma ehao.”
Loo “nyɛjiea hemɔkɛyeli kpo yɛ la lɛ mli.”
Loo “nɔ ni anu kɛjɛ wɔmaniɛbɔɔ lɛ mli lɛ eye?”
Hei ni Yudafoi lɛ buaa amɛhe naa yɛ ní amɛsɔleɔ ní amɛkaneɔ ŋmalɛi.