Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

“Pe Hués hekojojavéva ko yvy ape ári” katuete ojapóta pe oĩ porãva

“Pe Hués hekojojavéva ko yvy ape ári” katuete ojapóta pe oĩ porãva

“Ñandejára ningo pendeprotehe, ha hekoitépe ojapo opa mbaʼe, haʼe ihústo entéro mbaʼe ojapóvape” (DEUT. 32:4, TNM).

PURAHÉI: 112, 89

1. ¿Mbaʼéichapa Abrahán ohechauka oĩha segúro Jehová ihustoha? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme).

“NDE hína pe Hués hekojojavéva ko yvy ape ári ha katuete rejapóta pe iporãvéva enterovépe g̃uarã” (Gén. 18:25, TNM). Péicha heʼi vaʼekue Abrahán ohechauka hag̃ua Jehová ihustoha. Haʼe oĩ segúro Ñandejára ohusgataha hekoitépe Sodoma ha Gomórrape. Abrahán oikuaa porã Jehová nohundimoʼãiha “umi ihústova umi iñañávandi”. Haʼe nopensaiete voi Ñandejára ojapotaha peteĩ mbaʼe hekopeʼỹ. Ohasa rire 400 áño, Jehová heʼi ijehe voi: “Ñandejára ningo pendeprotehe, ha hekoitépe ojapo opa mbaʼe, haʼe ihústo entéro mbaʼe ojapóvape. Haʼe hína Ñandejára nopyrũiva iñeʼẽre ha ikatúvare jajerovia, ha arakaʼeve naiñinhústoiva; haʼe ihústo ha hekojoja opa mbaʼépe” (Deut. 31:19; 32:4, TNM).

2. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa Jehová siémpre ojapoha pe oĩ porãva?

2 ¿Mbaʼéicha rupípa Abrahán ojerovia Jehová katuete ojapoha pe oĩ porãva? Pórke ndaipóri ótra persóna ihustovéva chugui, ha Ñandejára voi omanda ojejapo hag̃ua hekoitépe entéro mbaʼe. Escrituras Hebréaspe pyʼỹinte oñemoĩ oñondive umi palávra “hústo” ha “hekojoja” pórke heʼise la mísma kósa lénto. Upéicharõ, ikatu ñahaʼarõ Ñandejára ohusgataha opa mbaʼe hendápe porã. La Biblia heʼi: “Ñandejára oipotaiterei ojehusga porã ha oĩ hustísia” (Sal. 33:5, TNM).

3. ¿Mbaʼeichagua inhustísiapa ojehecha ñane tiémpope?

3 Jehová siémpre ihústo, ha upéva tuicha ñanekonsola. Upéicharõ jepe, ko múndope ojejapo hetaiterei inhustísia. Por ehémplo, oĩ persóna reiete ohóva kárselpe, ndojapóiramo jepe mbaʼeve ivaíva. Tiémpo rire, ojejapo chupe pe pruéva de ADN, ha upépe ae ojehecha iñinosenteha. Umi persóna ohasáva koʼãichagua inhustísia, ndaikatuvéima orrekupera pe tiémpo operde vaʼekue ha upévare oñamarga. Péro oĩ hína ambue inhustísia hasyvéva jagueropuʼaka hag̃ua. ¿Mbaʼépa upéva?

KONGREGASIÓNPE

4. ¿Mbaʼépa ikatu ijetuʼueterei peteĩ kristiánope g̃uarã?

4 Peteĩ kristiáno noñesorprendéi ohasáramo inhustísia ko múndope. Péro ohecháramo oikoha upéva kongregasiónpe, ikatu ijetuʼueterei chupe ogueropuʼaka hag̃ua. Oikóramo ñanderehe upéva, ¿mbaʼépa jajapóta? ¿Jahejátapa upéva ñanembotropesa?

5. ¿Mbaʼérepa nañanesorprendéi vaʼerã ojejapórõ peteĩ inhustísia kongregasiónpe?

5 Entéro ningo ñaneimperfékto ha jajavy. Upévare, ikatu hína kongregasiónpe ojejapo ñanderehe peteĩ inhustísia, térã ñande voi jajapo ótrore (1 Juan 1:8). Añetehápe nameméi oiko koʼã mbaʼe, péro nañanesorprendéi vaʼerã oikórõ upéva ni ndajahejái vaʼerã ñanemokangy. Jehová ñaneakonseha Iñeʼẽme jasegi hag̃ua ñandefiél, jepe peteĩ ermáno térã ermána ojapo ñanderehe peteĩ inhustísia (Sal. 55:12-14).

6, 7. ¿Mbaʼe inhustísiapa ohasa peteĩ ermáno, ha mbaʼépa oipytyvõ chupe ogueropuʼaka hag̃ua upéva?

6 Jahechamína mbaʼépa ohasa vaʼekue ermáno Willi Diehl. Áño 1931 guive haʼe oservi fiélmente Betel de Bérnape (Suiza). Upéi, áño 1946-pe oasisti Eskuéla de Galaádpe, kláse número 8-pe (Nueva York). Upe rire oñasigna chupe oservi hag̃ua kómo superintendénte de sirkuíto Suízape. Omombeʼúvo hembiasakue, ermáno Diehl heʼi: “Mayo de 1949-pe aavisa Betel de Bérnape amendaseha”. ¿Mbaʼépa orresponde chupe umi ermáno omoakãva pe sukursál? Haʼekuéra heʼi ojepeʼataha chugui iprivilehiokuéra, ha sólamente ikatutaha oservi kómo prekursór rregulár. Ermáno Diehl heʼi: “Noñepermitivéi avei chéve ameʼẽ diskúrso [...]. Heta oĩ ni ndaoresaludavéimava ha oretratáva kómo expulsádo”.

7 ¿Mbaʼépa ojapo ermáno Diehl? Haʼe heʼi: “Roikuaa ningo Ñandejára Ñeʼẽ nokondenaiha pe ñemenda. Upévare, roñemboʼe meme Jehovápe ikatu hag̃uáicha rogueropuʼaka pe situasión, ha rosegi rojerovia hese”. Tiémpo rire, umi ermáno ontende porã mbaʼéichapa Jehová ohecha pe ñemenda, ha ermáno Diehl orrekupera jey iprivilehiokuéra. * Koʼág̃a iporã ñañeporandumi: “Ahasáramo koichagua inhustísia, ¿ajeroviátapa Jehová osolusionataha pe situasión itiempoitépe? ¿Térãpa ajeroviátante chejehe ha añehaʼãta asolusiona pe provléma?” (Prov. 11:2; elee Miqueas 7:7).

8. ¿Mbaʼérepa ikatu jajavy hína ñapensáramo ojejapo hague peteĩ inhustísia ñanderehe térã ótrore?

8 Oiméramo ñapensa ojejapo hague peteĩ inhustísia kongregasiónpe, ñanemanduʼa vaʼerã ikatuha hína jajavy. ¿Mbaʼérepa? Pórke ñaneimperfékto ha ikatu nañantendeporãi la oiko vaʼekue. Péro oiméramo jepe ñanderrasón téra jajavy, ñañemboʼe vaʼerã Jehovápe pe situasiónre, ñakonfia hese ha ñañehaʼã ñandefiél chupe. Jajapórõ koʼã mbaʼe ñanepytyvõta ani hag̃ua ñandepochy Ñandejárare (elee Proverbios 19:3).

9. ¿Mbaʼépa ñahesaʼỹijóta ko artíkulope ha pe ótro oúvape?

9 La Bíbliape jatopa mbohapy situasión oiko haguépe inhustísia. Jahechamína mbaʼépa ikatu ñaaprende umívagui. Ko artíkulope ñañeʼẽta Josére, haʼéva Abrahán visniéto, ha jahecháta mbaʼépa ojapo hese iñermanokuéra. Pe artíkulo oúvape katu jahecháta mbaʼépa Jehová odesidi ojapo rréi Acab rehe, ha mbaʼépa ojapo vaʼekue Apóstol Pedro Antioquía de Síriape. Ñaanalisávo koʼã ehémplo, iporã jahecha mbaʼépa ikatu jajapo jajepytaso mbarete hag̃ua Jehová ykére ha ñañemoag̃uive hag̃ua hese, koʼýte ñapensáramo ojejapo hague ñanderehe peteĩ inhustísia.

JOSÉ OHASA VAʼEKUE HETA INHUSTÍSIA

10, 11. a) ¿Mbaʼe inhustísiapa ojejapo vaʼekue Josére? b) ¿Mbaʼe oportunidápa oñepresenta Josépe oĩrõ guare kárselpe?

10 José ifiél vaʼekue Jehovápe, upéicharõ jepe ohasa heta inhustísia. Por ehémplo, orekórõ guare 17 áño, iñermanokuéra osekuestra ha ovende chupe esklávoramo. Upéicha rupi ojegueraha chupe Egíptope. Josépe hasyeterei la ojapóva hese iñermanokuéra (Gén. 37:23-28; 42:21). Oĩ aja Egíptope, ojeakusa reiete chupe orairõse hague peteĩ kuñáme, ha oñemondo chupe kárselpe ojekuaa porãʼỹre la oikóva (Gén. 39:17-20). José ohasa asy kómo esklávo ha prisionéro 13 áñorupi. ¿Mbaʼéichapa iñehémplo ikatu ñanepytyvõ peteĩ ermáno ojapóramo ñanderehe inhustísia?

11 José oĩ tiémpope kárselpe, Faraón orahaka préso ikoperokuéra héfepe. Peteĩ pyharépe ko kuimbaʼe osoña peteĩ mbaʼe, ha Jehová oipytyvõ Josépe ohechauka hag̃ua pe karaípe mbaʼépa heʼise upe osoña vaʼekue. José heʼi chupe osẽtaha lívre ha orrekupera jeytaha ipuésto de kopéro. Upérõ José oaprovecha ha omombeʼu pe karaípe la isituasión. ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende umi mbaʼe José heʼi vaʼekuégui ha avei umi mbaʼe ndeʼíri vaʼekuégui? (Gén. 40:5-13).

12, 13. a) ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa José ndopytáinte hague ojapoʼỹre mbaʼeve? b) ¿Mbaʼépa José nomombeʼúi kuri pe kopérope?

12 (Elee Génesis 40:14, 15). José omombeʼu pe koperokuépe mbaretépe ojegueru hague chupe Egíptope. La Biblia oipurúvo pe fráse “mbaretépe ojegueru”, heʼise ojesekuestra hague. Jahechaháicha, José ohasa vaʼekue peteĩ inhustísia. Haʼe omombeʼu avei pe karaípe ndojapói hague mbaʼeve ivaíva ojereko hag̃ua chupe préso. Upévare José ojerure pe kopérope omombeʼu hag̃ua koʼã mbaʼe Faraónpe. ¿Maʼerãpa? La Biblia heʼi José oipota hague oñeguenohẽ chupe pe lugárgui.

13 ¿Mbaʼépa ñanemboʼe José ojapo vaʼekue? Haʼe ndopytái ojekuʼako ojapoʼỹre mbaʼeve, pórke oikuaa porã ohasa hague heta inhustísia. Upévare omombeʼu pe kopérope la oikóva hese ikatu hag̃uáicha oipytyvõ chupe. Péro la Biblia ndeʼíri José oiko hague omombeʼu ótrope, ni Faraónpe iñermanokuéra káusare ohasa hague koʼã mbaʼe. Upévare, José ermanokuéra oúrõ guare Egíptope ha oñemoĩ porã jey hendive, Faraón orresivi porã enterovévape. Hiʼarive pe rréi oikuaveʼẽ José hentekuérape yvy oiko hag̃ua, ha heʼi oñemeʼẽtaha chupekuéra “umi mbaʼe iporãvéva” (Gén. 45:16-20, TNM).

Pe chísme ombotuichave rei pe provléma (Ehecha párrafo 14)

14. ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta jahasa jave peteĩ inhustísia kongregasiónpe?

14 Ñapensáramo ojejapoha ñanderehe peteĩ inhustísia kongregasiónpe, ñañatende vaʼerã ani hag̃ua ñamosarambi chísme. Upéva ningo ndeʼiséi ndaikatumoʼãiha jajerure ansianokuérape ñanepytyvõ hag̃ua térã ñamombeʼu chupekuéra oĩrõ algúno opeka vaietereíva (Lev. 5:1). Upéicharõ jepe, oimérõ ndahaʼéi peteĩ pekádo ivaietereíva, heta vése ikatútante ñasolusiona pe provléma ñane ermánondi ñamoingeʼỹre avavépe upe situasiónpe, ni umi ansiánope (elee Mateo 5:23, 24; 18:15). Koʼã kásope iñimportánte jahechauka ñandefielha, ha jasegi umi konsého oĩva la Bíbliape. Sapyʼánte ikatu voi ñañemeʼẽ enkuénta nañantendéinte hague upe oikóva, ha upévare ñaimoʼã jahasaha peteĩ inhustísia. Upéicha jave javyʼáta nañambyaivéi haguére pe situasión ñamombeʼúvo ótrope. Jaʼéramo algúna kósa ikatúva omoñeñandu vai ñande rapichápe, noipytyvõmoʼãi oñesolusiona hag̃ua upe provléma, ombyaive reíta guei la káva raity. Upévare, ñañehaʼã vaʼerã siémpre ñandefiél Jehovápe ha ñane ermanokuérape ani hag̃ua upéi ñambyasy la jajapo vaʼekue. Pe salmísta heʼi vaʼekue “pe persóna siémpre iñeʼẽrendúva” ndoikoiha “oñeʼẽ vai ipróhimore operhudika hag̃ua chupe”, ndojapói “mbaʼeve ivaíva hapicháre” (Sal. 15:2, 3, TNM; Sant. 3:5).

PE AMISTA IÑIMPORTANTEVÉVA

15. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa pe amista José oreko vaʼekue Jehovándi haʼe hague peteĩ vendisión chupe g̃uarã?

15 ¿Mbaʼépa ikatu avei ñaaprende Joségui? Haʼe ohasa kuri inhustísia 13 áñore, upéicharõ jepe oñehaʼã ohecha opa mbaʼe Jehová ohechaháicha (Gén. 45:5-8). José núnka ndokulpái Jehovápe isituasiónre. Haʼe ndahesarái umi inhustísia ohasávagui, upéicharõ jepe noñamargái upe haguére. Avei ndohejái umi ótro fálla omomombyry chupe Jehovágui. José ifiél rupi, ohecha mbaʼéichapa Jehová okorrehi umi inhustísia ha ovendesi chupe ha ifamíliape.

16. ¿Mbaʼérepa iporã ñañemoag̃uive Jehováre jahasa jave peteĩ inhustísia kongregasiónpe?

16 José ojapo haguéicha, javalora ha jakuida vaʼerã pe amista jarekóva Jehovándi. Ñande ningo jahayhu ha ñamombaʼeguasu chupe, upévare aníkena jaheja ñane ermanokuéra fálla ñanemomombyry chugui (Rom. 8:38, 39). Upéva rangue, jahasa jave algúna inhustísia kongregasiónpe, jasegi vaʼerã José ehémplo ha ñañemoag̃uive Jehováre. Avei tekotevẽ jahecha opa mbaʼe Ñandejára ohechaháicha. Jajapo rire opa ikatúva ñasolusiona hag̃ua umi provléma la Biblia heʼiháicha, jahejáma vaʼerã Jehová pópe pe situasión. Jajerovia vaʼerã haʼe osolusionataha katuete opa mbaʼe iporãveháicha ha itiempoitépe.

ÑAKONFIA PE HUÉS HEKOJOJAVÉVARE OĨVA KO YVY APE ÁRI

17. ¿Mbaʼéichapa jahechaukáta ñakonfiaha pe Hués hekojojavévare oĩva ko yvy ape ári?

17 Ñaime ningo peteĩ múndo añáme, ha jaiko aja pype jahecháta gueteri heta inhustísia. Avei sapyʼánte ikatu ojejapo ñanderehe térã ótrore peteĩ inhustísia kongregasiónpe. Aníkena jaheja umíva ñanembotropesa (Sal. 119:165). Ñañehaʼã meme guei ñandefiél Jehovápe, jajeroviave hese ha ñañemboʼe ikatu hag̃uáicha ñanepytyvõ. Ani ñanderesarái entéro ñaneimperfektoha, upévare sapyʼánte ikatu nañantendeporãi peteĩ situasión ha ndajaikuaapái la oikóva. Jasegíkena José ehémplo ha ani ñañeʼẽ vai ótrore, pórke jajapóramo upéva ñambyaivéta la provléma. Avei ñañehaʼã rangue ñandénte jajapo hustísia, jajedesidi vaʼerã ñandefiél ha ñahaʼarõ Jehová tosolusiona oimehaichagua situasión. Péicha siémpre jajapóta Jehovápe ogustáva ha haʼe ñanevendesíta ovendesi haguéicha Josépe. Arakaʼeve ndajadudái vaʼerã Jehovágui, “pe Hués hekojojavéva ko yvy ape ári”, haʼe “ihústo entéro mbaʼe ojapóvape” (Gén. 18:25, TNM; Deut. 32:4, TNM).

18. ¿Mbaʼépa jahecháta pe artíkulo oúvape?

18 Pe artíkulo oúvape jahechavéta mokõi ehémplo la Biblia omensionáva oiko haguépe inhustísia. Koʼã ehémplo ñanepytyvõta ñaneumilde ha ñaporoperdonakuaa hag̃ua, péicha ikatúta jahecha pe hustísia Ñandejára ohechaháicha.

^ párr. 7 Ikatu relee ermáno Willi Diehl rembiasakue, hérava “Jehová es mi Dios, en quien de veras confiaré”, osẽ vaʼekue Ñemañaha 1 de noviembre de 1991-pe.