Kal idhi e weche manie iye

Kal idhi kama ochanie weche mantie

WACH MADUONG’ MA GASET WUOYOE | NYASAYE NENO NADE LWENY?

Kaka Nyasaye ne Neno Lweny e Kinde Jokristo Mokwongo

Kaka Nyasaye ne Neno Lweny e Kinde Jokristo Mokwongo

Jo-Yahudi ne isando ahinya. Mana kaka kweregi machon, Jo-Yahudigo ne ywak ne Nyasaye pile mondo ogolgi e bwo loch mar Jo-Rumi ma ne oketo kuomgi ting’ mapek. Kae to ne giwinjo wach e wi Yesu. Be nodhi bedo Mesia ma nosekor wachne chon? Ok kawwa gi wuoro ni ng’enygi ‘ne geno ni ng’atno e ma ne dhi waro Israel’ mondo ogolgi e bwo loch mar Jo-Rumi. (Luka 24:21) Kata kamano, ne ok giyudo warruok ma ne gigenono. Kar mano, e higa mar 70 e kinde Jokristo mokwongo, jolweny ma Jo-Rumi nobiro moketho Jerusalem kod hekalune.

Ang’o momiyo Nyasaye ne ok okedo ne Jo-Yahudi mana kaka ne osetimo e kinde machon? Kata, ang’o momiyo Nyasaye ok noyienegi mondo gidonj e lweny mondo giresre gia e lwet Jo-Rumi? Koso dibed ni paro ma Nyasaye ne nigo chon e wi lweny nolokore? Ooyo ngang’. Jo-Yahudi e ma nosetimo lokruok moro marach e ngimagi. Ne gisetamore rwako Yesu Wuod Nyasaye, ma ne en Mesia. (Tich Joote 2:36) Omiyo, ogandano duto noketho winjruok makende ma ne gin-go gi Nyasaye.—Mathayo 23:37, 38.

Oganda Jo-Yahudi, kaachiel gi Piny Manosingi ma ne gidakie koro ne ok yud arita makende mar Nyasaye, kendo Jo-Yahudigo ne ok nyal wacho ni Nyasaye ne dhi riwogi lwedo e lweny moro amora ma ne gidhi kedoe. Mana kaka Yesu nokoro, Nyasaye koro ne ok dhi chiwo gueth ne ogandano kar mano koro nodhi guedho oganda moro manyien, ma bang’e Muma noluongo ni “Israel mar Nyasaye.” (Jo-Galatia 6:16; Mathayo 21:43) Kanyakla mar Jokristo mowal gi roho, nonyiso gadier ni gin e Israel mar Nyasaye. Mano e gimomiyo e kinde Jokristo mokwongo, ne onyisgi ni: “Koro un oganda Nyasaye.”—1 Petro 2:9, 10.

Nikech koro Jokristo mokwongogo e ma ne gin “oganda Nyasaye,” be koro Nyasaye ne okedonegi mondo ogolgi e bwo sand mar Jo-Rumi? Kata be ne omiyogi thuolo mar dhi kedo gi joma ne sandogigo? Ne ok otimo kamano. To nikech ang’o? Nikech kodok korka lweny ma Nyasaye owuon e ma kedoe, en e ma en gi ratiro mar keto kinde monego joge oked e lwenyno mana kaka waseneno e sula motelo. Nyasaye ne ok okedo ne Jokristo mokwongo, kendo ne ok ochikogi mondo gidhi giked. Nenore maler ni ndalo Jokristo mokwongo ne ok e kinde mar Nyasaye mar kedo gi joma sando joge kod joricho.

Kuom mano, mana kaka jotich Nyasaye machon, Jokristo mokwongo ne dwarore ni orit kinde ma Nyasaye oketo mar golo richo. Kapok kindeno ochopo, Nyasaye ne ok oyienegi kedo e lweny gi jowasikgi. Yesu Kristo nonyiso wachno maler e puonj mage. Kuom ranyisi, kar puonjo jolupne mondo odhi e lweny, ne onyisogi ni: “Dhiuru nyime hero jowasiku kendo lamuru ne joma sandou.” (Mathayo 5:44) Ka nokoro gik ma ne dhi timore ka Jo-Rumi omonjogi, Yesu nonyisogi ni kik girit mondo giked gi jowasigu, to nonego giring giwuog Jerusalem, kendo mano e gima ne gitimo.—Luka 21:20, 21.

E wi mano, roho maler notayo Paulo e ndiko wechegi: “Kik uchul kuor e lou uwegi, . . . nimar ne ondik niya: ‘Jehova owacho, “Chulo kuor en mara; abiro chulo.”’” (Jo-Rumi 12:19) Paulo nonwoyo mana gima Nyasaye nosewacho chon e bug Tim Jo-Lawi 19:18 kod Rapar mar Chik 32:35. Kaka waseneno e sula motelo, yo achiel ma Nyasaye ne chulogo kuor ne joma ne sando joge ne en konyogi e lweny. Kuom mano, weche Paulo nyiso ni kaka Nyasaye ne neno lweny e kindego ne pok olokore. E kinde Jokristo mokwongo, Nyasaye pod ne neno lweny kaka yo maber mar chulo kuor ne wasik joge kendo golo gik machando dhano, kod gik maricho. Kata kamano, mana kaka chon, Nyasaye owuon e ma ne nigi ratiro mar keto kinde ma joge kedo e lweny kendo yiero joma ne dhi kedo.

Nenore maler ni Nyasaye ok nochiko Jokristo mokwongo mondo oked e lweny moro amora. To nade e ndalowagi? Dibed ni Nyasaye osechiko grup kata oganda moro mondo odhi oked e lweny? Koso magi e kinde ma Nyasaye onego okaw okang’ mar kedo ne jotichne? Nyasaye neno nade lweny e kindewagi? Sula mogik ma luwo mae biro dwoko penjogo.