Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Anyelazo Boni A Wɔ Ɛkɛ Maa Me Nenya Mɔ A?

Anyelazo Boni A Wɔ Ɛkɛ Maa Me Nenya Mɔ A?

MEKƐ bie mɔɔ ɛze ɛhɔ la, edwɛkɛtile bie mɔɔ yɛ anyelielɛ la vindele The Chosun Ilbo, mɔɔ le Korea adwelie kɛlata bie la anu. Ɔbizale kɛ, “‘Shim Cheong Mɔɔ Bɔ Mɔdenle,’ Mɔɔ Ɛnee Ɔnze Gyisɛse Anwo Ɛhwee La Hɔle Hell Ɔ?”

Ɛnee edwɛkɛtile ne ka ɛya ɔluakɛ ɛnee Shim Cheong le Korea nwɔra nu bɛlɛra kulovolɛ mɔɔ vale ye ngoane bɔle afɔle na ɔboale ye papa mɔɔ anye ɛzi la. Bɛhanvo na bɛyeyɛ ye wɔ ɛvolɛ dɔɔnwo anu. Nɔhalɛ nu, wɔ Korea, bɛbu Shim Cheong kɛ kakula raalɛ mɔɔ lɛ anwofamaa la anwo neazo.

Menli dɔɔnwo bu adwenle mɔɔ kile kɛ bɛbayɛ sonla zɛhae amumuyɛ wɔ abɔnsamsenle nu, ɔluakɛ ɛnee ɔnle Keleseɛnenli mɔɔ bɛzɔne ye la kɛ ɔnle kpalɛ na bɔbɔ ɔka bɛ ɛya. Kile kɛ, edwɛkɛ ne zile kolaa na bɛaha Kelaese anwo edwɛkɛ ne wɔ ye namule ne azo.

Bɛbizale ɛsɔfo bie nwolɛ edwɛkɛ. Bɛbizale ye saa menli mɔɔ wule mɔɔ bɛannyia adenle bɛanzukoa Gyisɛse anwo debie la kɔsɔɔti bɛahɔ abɔnsamsenle nu a. Kɛzi ɔbuale ɛ? “Yɛnze. Yɛbu ye kɛ Nyamenle Lɛ Ngyehyɛleɛ bie [maa menli ɛhye mɔ].”

NWOLƐ HYIA MAA NGOANELIELƐ

The New Catholic Encyclopedia ne ka kɛ: “Ɛzɔnenlɛ hyia maa ngoanelielɛ. Kɛmɔ Kelaese mumua ne hanle la, kyesɛ bɛfa nzule nee Sunsum Nwuanzanwuanza ne bɛwo awie bieko, anrɛɛ ɔnrɛhola ɔnrɛhɔ Nyamenle Belemgbunlililɛ ne anu (Dw 3.5).” Ɔlua ɛhye ati, bie mɔ die di kɛ menli mɔɔ bɛanzɔne bɛ mɔɔ bɛwule la bɛahɔ abɔnsamsenle nu anzɛɛ bɛbanwu amaneɛ wɔ adenle bie azo wɔ bɛ ewule nzi.

Noko akee, menli dɔɔnwo wɔ ɛkɛ mɔɔ bɛbu diedi zɛhae kɛ ndelebɛbo ɛnle nu a. Menli mgbe dɔɔnwo ɛwu mɔɔ bɛnze Baebolo ne anwo ɛhwee a. Ɔfɛta kɛ bɛnwu amaneɛ dahuu ɔ? Duzu a Baebolo ne ka ye wɔ edwɛkɛ ɛhye anwo a?

ANYELAZO MƆƆ BƐVA BƐBƆ ƐWƆKƐ WƆ BAEBOLO NE ANU

Baebolo ne maa ɔda ali wienyi kɛ Nyamenle ɛmbu ɔ nye ɛngua menli mɔɔ dɛnlanle aze mɔɔ ɛnee bɛnze mɔɔ ɔkulo kɛ bɛyɛ anwo ɛhwee la anwo zo. Gyima ne 17:30 maa yɛ anwodozo kɛ: “Nyamenle bule ɔ nye guale zo wɔ mekɛ mɔɔ ɛnee menli ɛnze la.” Ɛnee anyelazo boni a Baebolo ne kile kɛ ɔwɔ ɛkɛ ɔmaa menli mɔɔ wule mɔɔ bɛannyia adenle bɛanzukoa Nyamenle anwo debie la ɛ?

Duzu a Gyisɛse ɛwɔkɛ ne mɔɔ se: ‘Ɛbaboka me nwo wɔ Paladaese’ la abo kile a?

Yɛbahola yɛanwu mualɛ ne wɔ edwɛkɛ mɔɔ Gyisɛse hanle hilele ɛtanevolɛma ne mɔɔ bɛ nee ye wule anu ko la. Nrenya ne hanle hilele Gyisɛse kɛ: ‘Ɛkɔ wɔ Belemgbunlililɛ ne anu a kakye me.’ Kɛzi Gyisɛse buale ye ɛ? ‘Nɔhalɛ nu meka meahile wɔ ɛnɛ kɛ, ɛbaboka me nwo wɔ Paladaese.’Luku 23:39-43.

Asoo ɛnee Gyisɛse ɛlɛbɔ nrenya ne ɛwɔkɛ kɛ ɔbahɔ anwuma ɔ? Kyɛkyɛ. Ɛnee bɛtɛfale nzule nee sunsum ‘bɛtɛwole ye fofolɛ,’ ɛnee ɛhye a le debie mɔɔ hyia na awie ahola ahɔ anwuma Belemgbunlililɛ ne anu a. (Dwɔn 3:3-6) Emomu, ɛnee Gyisɛse ɛlɛbɔ ɛwɔkɛ kɛ ɛtanevolɛ ne bahola adɛnla aze bieko, wɔ Paladaese. Kɛmɔ ɛnee nrenya ne le Dwuunli la ati, ɔbayɛ kɛ ɛnee ɔze azɛlɛ ye azo Paladaese ne—Yidɛn tola ne—mɔɔ bɛha nwolɛ edwɛkɛ wɔ Baebolo buluku ne mɔɔ lumua la anu la. (Mɔlebɛbo 2:8) Gyisɛse ɛwɔkɛ ne manle ɔnyianle anyelazo kpundii kɛ bɛbadwazo ye wɔ Paladaese ne mɔɔ bara azɛlɛ ye azo bieko la anu.

Nɔhalɛ nu, Baebolo ne bɔ ɛwɔkɛ kɛ “ɛtanevolɛma nee kpalɛyɛlɛma badwazo ara ngoane nu.” (Gyima ne 24:15) “Ɛtanevolɛma” a le menli mɔɔ bɛanli Nyamenle tenlene ngyinlazo ne mɔ azo ɔluakɛ ɛnee bɛnze Nyamenle ɛhulolɛdeɛ ne anwo ɛhwee la. Gyisɛse badwazo ‘ɛtanevolɛ’ ne mɔɔ ɔ nee ye dendɛle la yɛɛ menli mgbe dɔɔnwo, bie a mgbe mgbe mɔɔ wule mɔɔ ɛnee bɛnze ɛhwee la. Wɔ Paladaese azɛlɛ ne azo, akee bɛbahilehile bɛ mɔɔ Nyamenle kulo kɛ bɛyɛ la, na bɛbanyia adenle bɛahile kɛ bɛkulo Nyamenle ɔlua ye mɛla mɔɔ bɛbali zo la azo.

 SAA BƐDWAZO ƐTANEVOLƐMA A

Saa bɛdwazo ɛtanevolɛma a, asoo bɛbagyinla mɔɔ bɛyɛle ye dɛba ne la azo a bɛabua bɛ ndɛne a? Kyɛkyɛ. Wulomuma 6:7 ka kɛ: “Sonla wu a, ɛnee ɔnle ɛtane tumi bo bieko.” Ɛnee ɛtanevolɛma ɛva bɛ ewule ne ɛdua bɛ ɛtane ne kakɛ. Ɛhye ati, bɛdwazo bɛ a bɛbagyinla mɔɔ bɛbayɛ la azo a bɛabua bɛ ndɛne a, na tɛ mɔɔ bɛyɛle wɔ mekɛ mɔɔ ɛnee bɛnze ɛhwee na bɛwule la ɔ. Kɛzi ɔbaboa bɛ ɛ?

Ewudwazo ne anzi, ɛtanevolɛma banyia adenle azukoa Nyamenle mɛla ne mɔ, mɔɔ bala ali wɔ mekɛ mɔɔ bɛbabuke sɛkɛlɛneɛ adenle zo mbuluku ne anu la. Akee bɛbabua bɛ ndɛne “wɔ mɔɔ bɛyɛle,” mɔɔ kile kɛ bɛbali Nyamenle mɛla zo anzɛɛ bɛnrɛli zo la. (Yekile 20:12, 13) Wɔ ɛtanevolɛma dɔɔnwo afoa nu, ɛhye ɛnrɛyɛ adenle bieko mɔɔ bɛnyia, emomu, ɔbayɛ adenle kpalɛ mɔɔ lumua mɔɔ bamaa bɛanyia dahuu ngoane wɔ azɛlɛ ye azo ɔlua Nyamenle ɛhulolɛdeɛ mɔɔ bɛbazukoa na bɛava bɛabɔ bɛ ɛbɛla la azo.

Baebolo ngilehilelɛ ɛhye ɛboa menli dɔɔnwo ɛmaa bɛnyia Nyamenle anu diedi bieko. Bɛ nuhua ko a le Yeong Sug. Ɛnee ɔbɔ mɔdenle wɔ Katɔlek asɔne nu. Ɛnee ye abusua ne anu amra le ɛsɔfoma. Ɛnee ɔ nye la kɛ ɔbayɛ bɛ mraalɛ ne mɔ anu ko, yemɔti ɔhɔle ndetelɛ ɛleka bie. Nzinlii, ninyɛne mɔɔ ɔnwunle ye wɔ ɛkɛ ne la manle ye abɛ nu bule na ɔvile ɛkɛ. Bieko, yeanlie abɔnsamsenle nwo ngilehilelɛ ne yeando nu ɔluakɛ ɔdele nganeɛ kɛ ɔngile ɛlɔlɛ anzɛɛ ɔnle pɛlepɛle kɛ bɛbayɛ menli amumuyɛ wɔ senle nu wɔ hell.

Akee, Gyihova Dasevolɛ ko hilele Yeong Sug Baebolo ne anu edwɛkɛ ɛhye: “Anyewɔzoamra ze kɛ bɛbawu, na mɔwuamra ɛnze ɛhwee, yɛɛ bɛnlɛ ahatualɛ bieko.” (Nolobɔvo ne 9:5) Dasevolɛ ne boale ye manle ɔnwunle kɛ bɛnyɛ ye nenya mɔ amumuyɛ wɔ abɔnsamsenle nu. Emomu, bɛla wɔ ewule nu, na bɛlɛkendɛ ewudwazo.

Kɛmɔ Yeong Sug ze kɛ menli dɔɔnwo ɛtɛtele Baebolo ne anu nɔhalɛ ne la ati, ɔdiele Gyisɛse edwɛkɛ ɛhye mɔɔ wɔ Mateyu 24:14 la: ‘Bɛbabɔ edwɛkpa ɛhye mɔɔ fane Belemgbunlililɛ ne anwo la nolo wɔ aleɛabo amuala, amaa yeayɛ daselɛlilɛ yeamaa aleɛabo amra kolaa na awieleɛ ne ara.’ Kɛkala ɔfa anyelielɛ ɔbɔ edwɛkpa ne nolo na ɔka ye anyelazo kɛnlɛma ne mɔɔ gyi Baebolo ne azo la anwo edwɛkɛ ɔkile awie mɔ.

“NYAMENLE BU MENLI KƆSƆƆTI KƐ BƐSƐ”

Baebolo ne ka kile yɛ kɛ, “Nyamenle bu menli kɔsɔɔti kɛ bɛsɛ. Awie biala mɔɔ sulo ye na ɔdi boɛ la ɔdie ye ɔto nu, yɛɛ ɔnnea ɛleka mɔɔ ɔvi nee maanle holɛ ko mɔɔ ɔvi nu la.” (Gyima ne 10:34, 35) Pɛlepɛlelilɛ ɛhye mɔɔ di munli la a yɛ nye la kɛ Nyamenle ne mɔɔ “kulo tenleneyɛlɛ nee pɛlepɛlelilɛ” la bayɛ a.Edwɛndolɛ 33:5.