Skutky apoštolov 19:1–41
19 Kým bol Apollo+ v Korinte, Pavol prešiel vnútrozemím a prišiel do Efezu.+ Tam našiel niekoľkých učeníkov.
2 Spýtal sa ich: „Dostali ste svätého ducha, keď ste uverili?“+ Oni mu odpovedali: „Ani sme nepočuli, že existuje nejaký svätý duch.“
3 „Teda akým krstom ste boli pokrstení?“ opýtal sa. „Jánovým,“ odpovedali.+
4 Pavol im povedal: „Ján krstil na znak pokánia+ a hovoril ľuďom, aby uverili v toho, ktorý príde po ňom,+ v Ježiša.“
5 Keď to počuli, dali sa pokrstiť v mene Pána Ježiša.
6 A keď na nich Pavol položil ruky, zostúpil na nich svätý duch+ a oni začali hovoriť cudzími jazykmi a prorokovať.+
7 Tých mužov bolo 12.
8 Pavol vošiel do synagógy+ a tri mesiace smelo hovoril, prednášal a presviedčal prítomných o Božom Kráľovstve.+
9 Ale keď niektorí tvrdohlavo odmietali uveriť* a pred všetkými sa hanlivo vyjadrovali o tej Ceste,+ odišiel od nich+ a vzal so sebou aj učeníkov. Potom každý deň prednášal v posluchárni Tyranovej školy.
10 Vyučoval tam dva roky, a tak všetci, čo žili v provincii Ázia, Židia i Gréci, počuli Pánovo slovo.
11 Boh robil prostredníctvom Pavla mimoriadne zázraky.*+
12 Stačilo, že chorým priniesli šatky a zástery, ktoré sa dotkli jeho tela,+ a oni boli uzdravovaní z chorôb a vychádzali z nich zlí duchovia.+
13 Aj niektorí Židia, ktorí cestovali z miesta na miesto a vyháňali démonov, sa pokúšali vyslovovať meno Pána Ježiša nad tými, čo boli posadnutí zlými duchmi. Hovorili: „V mene Ježiša, ktorého zvestuje Pavol, vám prikazujem, aby ste vyšli!“+
14 Robili to siedmi synovia istého Skevu, židovského hlavného kňaza.
15 Raz sa stalo, že zlý duch im odpovedal: „Ježiša poznám,+ aj o Pavlovi viem,+ ale kto ste vy?“
16 Vtom sa človek, v ktorom bol zlý duch, na nich vrhol, jedného za druhým premohol a oni z toho domu utiekli nahí a doráňaní.
17 O tejto udalosti sa dozvedeli všetci Židia i Gréci, ktorí bývali v Efeze. Na všetkých doľahol strach a ľudia chválili meno Pána Ježiša.
18 Mnohí z tých, čo uverili, prichádzali, priznávali sa k svojim hriechom a otvorene o nich hovorili.
19 A mnohí, ktorí sa zaoberali mágiou, podonášali svoje knihy a pred všetkými ich spálili.+ Keď spočítali ich cenu, zistili, že mali hodnotu 50 000 strieborných.
20 Tak sa Jehovovo* slovo šírilo a získavalo na sile.+
21 Po týchto udalostiach sa Pavol rozhodol, že prejde Macedóniou+ a Achájou a pôjde do Jeruzalema.+ Povedal si: „Keď sa tam dostanem, musím sa pozrieť aj do Ríma.“+
22 Do Macedónie poslal dvoch zo svojich pomocníkov, Timoteja+ a Erasta,+ ale on ešte istý čas zostal v provincii Ázia.
23 V tom čase nastal pre tú Cestu+ veľký rozruch.+
24 Vyvolal ho istý zlatník menom Demetrios, ktorý vyrábal strieborné napodobeniny Artemidinho chrámu, čo remeselníkom prinášalo veľký zárobok.+
25 Zhromaždil ich a tiež ostatných, ktorí sa zaoberali podobnou prácou, a povedal: „Viete, že za svoj blahobyt vďačíme tomuto remeslu.
26 Ale teraz, ako vidíte a počujete, tento Pavol presvedčil a zviedol veľmi veľa ľudí nielen v Efeze,+ ale takmer v celej provincii Ázia, lebo hovorí, že bohovia vyrobení rukami nie sú bohmi.+
27 Takto je ohrozená povesť nášho remesla! A nielen to. Hrozí, že ľudia si prestanú vážiť chrám veľkej bohyne Artemidy a tá, ktorú uctieva celá Ázia i celý svet, bude olúpená o svoju slávu.“
28 Keď to počuli, rozzúrili sa a kričali: „Veľká je efezská Artemis!“
29 V celom meste zavládol zmätok. Všetci sa nahrnuli do divadla a vliekli so sebou Macedóncov Gája a Aristarcha,+ Pavlových spoločníkov na cestách.
30 Aj Pavol chcel vojsť medzi ľudí, ale učeníci mu to nedovolili.
31 Medzitým mu aj niektorí predstavení slávností a hier, ktorí boli jeho priateľmi, poslali odkaz s naliehavou prosbou, aby sa nevystavoval nebezpečenstvu a nešiel do divadla.
32 Každý v dave vykrikoval niečo iné, lebo tam bol zmätok a väčšina ani nevedela, prečo sa zišli.
33 Vyviedli zo zástupu Alexandra, ktorého Židia postrčili dopredu. Alexander dal znamenie rukou, aby utíšil ľudí, a chcel povedať niečo na obhajobu.
34 Ale keď zistili, že je Žid, všetci začali jednohlasne kričať: „Veľká je efezská Artemis!“ Trvalo to asi dve hodiny.
35 Keď mestský tajomník* upokojil zástup, povedal: „Efezania, kto by nevedel, že Efez je strážcom chrámu veľkej Artemidy a jej sochy, ktorá spadla z neba?
36 To predsa nemôže nikto poprieť. Preto sa upokojte a nerobte nič unáhlene.
37 Priviedli ste sem týchto mužov, hoci nevykrádajú chrámy ani sa nerúhajú našej bohyni.
38 Ak sa Demetrios+ a remeselníci, ktorí sú s ním, chcú na niekoho sťažovať, na to sú verejné súdy a prokonzuli.* Nech podajú žalobu tam.
39 Ale ak vám ide o niečo iné, musí sa o tom rozhodnúť na zákonnom zhromaždení.
40 Lebo nám hrozí, že pre dnešné udalosti nás obvinia zo vzbury. A nemáme nič, čím by sme mohli vysvetliť tieto nepokoje.“
41 Po týchto slovách rozpustil zhromaždenie.
Poznámky pod čiarou
^ Al. „sa zatvrdzovali a neverili“.
^ Al. „mocné skutky“.
^ Pozri dodatok A5.
^ Po grécky grammateus. Hlavný predstaviteľ samosprávy v slobodných mestách Malej Ázie v období Rímskej ríše.
^ Prokonzul bol miestodržiteľ rímskej provincie. Pozri Slovník pojmov.
