Čo o tom hovorí Biblia?

Mali by sme sa modliť k Panne Márii?

MÁRIU pozná väčšina ľudí, ktorí aspoň niečo vedia o kresťanstve. V Písme sa uvádza, že Všemocný Boh túto mladú ženu veľmi požehnal, keď ju vybral za Ježišovu matku. Ježišovo narodenie bolo jedinečné tým, že Mária ho počala ako panna. Niektoré cirkvi kresťanstva už dlho prejavujú Márii mimoriadnu úctu. V roku 431 ju Efezský koncil vyhlásil za „Matku Božiu“ a dnes sú mnohí ľudia vedení modliť sa k nej. *

Úprimní veriaci vedia, že modlitby treba adresovať tej správnej osobe. Čo o tom učí Biblia? Mali by sa kresťania modliť k Panne Márii?

„Nauč nás modliť sa“

V evanjeliu podľa Lukáša sa píše, že jeden učeník požiadal Ježiša: „Pane, nauč nás modliť sa.“ Ježiš v úvode svojej odpovede povedal: „Kedykoľvek sa modlíte, hovorte: ‚Otče, nech sa posvätí tvoje meno.‘“ Aj v Kázni na vrchu učil Ježiš svojich nasledovníkov modliť sa: „Náš Otče v nebesiach, nech sa posvätí tvoje meno.“ — Lukáš 11:1, 2; Matúš 6:9.

Teda prvou vecou, ktorú sa učíme, je to, že modlitba, čiže slová, ktorými sa preukazuje uctievanie, sa má adresovať Ježišovmu Otcovi, a tým je Jehova. Nikde v Biblii nečítame nič, čo by naznačovalo, že by sme sa mohli  modliť aj k niekomu inému. A tak to má byť, lebo ako počul Mojžiš, keď dostával Desatoro, Jehova je „Boh vyžadujúci výlučnú oddanosť“. — 2. Mojžišova 20:5.

Je správne modliť sa ruženec?

Mnohých, ktorí sa modlia k Márii, učili, že požehnanie si možno vymodliť odriekavaním modlitieb, ako je Zdravas Mária, Otčenáš a podobne. Pre katolíkov je „nepochybne najrozšírenejším prejavom mariánskej úcty [čiže oddanosti Márii] ruženec,“ píše sa v knihe Symbols of Catholicism (Symboly katolicizmu). Ruženec je náboženský úkon na počesť Panny Márie. Týmto pojmom sa označuje aj retiazka so zrnkami, ktoré slúžia na počítanie modlitieb. „Päť skupín po desať zrniek oddelených odlišnými zrnkami,“ objasňuje táto kniha, „je podnetom päťdesiatkrát vysloviť ‚Zdravas Mária‘ plus päťkrát ‚Otčenáš‘ a päťkrát ‚Sláva Otcu‘.“ Počúva Boh s priazňou nábožné odriekanie ruženca?

Smerodajnú odpoveď opäť nachádzame v pokynoch, ktoré dal Ježiš svojim učeníkom. Povedal: „Keď sa modlíte, nehovorte znovu a znovu to isté, ako to robia ľudia z národov, domnievajúc sa, že budú vypočutí, lebo používajú mnoho slov.“ ​(Matúš 6:7) Teda Ježiš svojim nasledovníkom výslovne povedal, že nemajú odriekať naučené modlitby.

Niekto by sa však mohol opýtať: ‚Ale neučil Ježiš učeníkov, že majú opakovať modlitbu Otčenáš, ktorá je súčasťou ruženca?‘ Je pravda, že Ježiš dal vzorovú modlitbu, ktorá sa začala nazývať Otčenáš alebo modlitba Pána. Mali by sme si však všimnúť, že to urobil ihneď po tom, ako učeníkov nabádal, aby nehovorili „znovu a znovu to isté“. Ježiš nechcel, aby sa vzorová modlitba opakovala naspamäť. To vidíme aj z jej odlišného znenia v oboch zaznamenaných prípadoch. (Matúš 6:9–15; Lukáš 11:2–4) Vyjadril síce podobné myšlienky, ale nepoužil rovnaké slová. To nás vedie k záveru, že iba ukázal vzor alebo príklad, ako a o čo sa môžu jeho nasledovníci modliť. A čo je ešte dôležitejšie, z jeho slov vidno, kto by mal byť adresátom modlitby.

Mária si zaslúži našu úctu

Skutočnosť, že Písmo neučí kresťanov modliť sa k Márii, v žiadnom prípade neznižuje hodnotu úlohy, ktorú zohrala v uskutočňovaní Božích predsavzatí. Požehnania, ktoré prídu prostredníctvom jej Syna, prinesú večný úžitok všetkým poslušným ľuďom. „Všetky pokolenia [ma budú] vyhlasovať za šťastnú,“ povedala sama Mária. A jej sesternica Alžbeta o nej povedala, že je „požehnaná medzi ženami“. A to je pravda. Mária dostala úžasnú výsadu porodiť Mesiáša. — Lukáš 1:42, 48, 49.

Mária však nie je jedinou ženou, ktorú Písmo nazýva požehnanou. Ďalšou je Jáel. Za to, čo urobila pre staroveký izraelský národ, bola označená za ‚najpožehnanejšiu medzi ženami‘. (Sudcovia 5:24) Jáel, Mária a mnohé ďalšie zbožné ženy spomenuté v Biblii sú určite hodné toho, aby sme ich napodobňovali — ale nie aby sme ich uctievali.

Mária bola vernou Ježišovou nasledovníčkou. Pri viacerých príležitostiach bola s ním, kým slúžil na zemi, a bola pri ňom, aj keď zomrel. Po Ježišovom vzkriesení ‚zotrvávala v modlitbe‘ i s Ježišovými bratmi. Preto veríme, že aj ona bola na Letnice roku 33 n. l. pomazaná svätým duchom a mala nádej patriť do triedy nevesty, ktorá bude s Kristom vládnuť v nebi. — Matúš 19:28; Skutky 1:14; 2:1–4; Zjavenie 21:2, 9.

Nič z toho nás však neoprávňuje modliť sa k nej. Úprimná modlitba je neoddeliteľnou súčasťou uctievania a kresťania majú ‚vytrvávať v modlitbe‘. (Rimanom 12:12) Ale všetky modlitby musia adresovať jedine Jehovovi prostredníctvom Ježiša Krista. — Matúš 4:10; 1. Timotejovi 2:5.

[Poznámka pod čiarou]