BIBLIA nie je vedeckou publikáciou. Ale čo sa týka vedeckých záležitostí, je zaujímavá nielen pre to, čo hovorí, ale aj pre to, čo nehovorí.

V staroveku ľudia vo všeobecnosti prijímali mnohé mylné predstavy. V súvislosti so zemou existovali rôzne názory — od predstavy, že je plochá, až po predstavu, že ju vo vzduchu držia hmotné látky alebo predmety. Dlho predtým ako veda prišla na to, ako sa šíria choroby a ako sa im dá predchádzať, lekári niekedy využívali postupy, ktoré boli prinajlepšom neúčinné a v horšom prípade smrteľné. Ale Biblia vo svojich vyše 1 100 kapitolách neschvaľuje žiaden nevedecký názor ani škodlivú praktiku.

Asi pred 3 500 rokmi Biblia uviedla, že zem visí „na ničom“. (Jób 26:7) V ôsmom storočí pred n. l. Izaiáš jasne hovoril o ‚kruhu [alebo guli] zeme‘. (Izaiáš 40:22) Guľatá zem v prázdnom priestore bez viditeľných či hmotných podpier — nie je tento opis pozoruhodne moderný?

Mojžišovský Zákon (zaznamenaný v prvých piatich knihách Biblie), ktorý bol napísaný okolo roku 1500 pred n. l., obsahoval rozumné zákony týkajúce sa karantény, zaobchádzania s mŕtvymi telami a odstraňovania výkalov. — 3. Mojžišova 13:1–5; 4. Mojžišova 19:1–13; 5. Mojžišova 23:13, 14.

Čiastočne aj vďaka silným teleskopom vedci dospeli k záveru, že vesmír mal náhly „zrod“. Nie všetkým vedcom sa páči skutočnosť, ktorá z toho vyplýva. Jeden profesor poznamenal: „Vesmír, ktorý mal začiatok, si podľa všetkého vyžaduje prvotnú príčinu, pretože kto si vie predstaviť taký následok bez dostatočnej príčiny?“ No dávno pred érou teleskopov sa už v prvom verši Biblie jednoducho písalo: „Na začiatku Boh stvoril nebesia a zem.“ — 1. Mojžišova 1:1.

Hoci je Biblia knihou zo staroveku a dotýka sa mnohých námetov, nie je z vedeckého hľadiska nepresná. Nezaslúži si táto kniha prinajmenšom to, aby sme jej venovali pozornosť? *