Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Je smrť naozaj koniec?

Je smrť naozaj koniec?

Je smrť naozaj koniec?

ASI žiadna iná otázka nemätie ľudí natoľko a nevynára sa v ich mysli tak často ako otázka, čo sa deje po smrti. Počas tisícročí sa touto otázkou zaoberali nadaní ľudia v každej civilizácii. Ale ľudská filozofia a vedecký výskum viedli iba k spleti teórií a mýtov.

A čo učí Biblia? Niektorí môžu argumentovať, že v otázkach smrti a života po nej je Biblia rovnako mätúca. Pravdupovediac, tento zmätok spôsobili mnohé náboženstvá, ktoré kalia číre vody biblického učenia nesprávnymi názormi a legendami. Ak nebudete brať do úvahy tradície a mýty a budete sa držať len toho, čo hovorí Biblia, objavíte učenie, ktoré má zmysel a dáva nádej.

Skôr než sa začala vaša existencia

Ako príklad si vezmime dva citáty kráľa Šalamúna, ktoré boli spomenuté v predchádzajúcom článku. Tieto verše jasne hovoria, že tak mŕtvi ľudia, ako aj mŕtve zvieratá si neuvedomujú vôbec nič. Teda podľa Biblie mŕtvy človek nič nerobí, nevníma, necíti a ani neuvažuje. — Kazateľ 9:5, 6, 10.

Je ťažké tomu uveriť? Zamyslite sa: V akom stave je človek, skôr než začne žiť? Kde ste boli predtým, ako sa maličké bunky vašich rodičov spojili a stali ste sa živou bytosťou? Ak nejaká neviditeľná časť človeka prežíva smrť, kde sa nachádza pred narodením? Pravda je taká, že ste nemali žiadnu predľudskú existenciu, na ktorú by ste si mohli pamätať. Pred vaším počatím ste neexistovali. Je to také jednoduché.

Preto je logické dospieť k záveru, že keď zomrieme, naše vedomie sa vráti do rovnakého stavu, v akom bolo, skôr ako sme začali žiť. Je to v súlade s tým, čo Boh povedal Adamovi po tom, čo zhrešil: „Si prach a do prachu sa vrátiš.“ ​(1. Mojžišova 3:19) V tomto ohľade sa ľudia nelíšia od zvierat. O stave mŕtvych platí to, čo hovorí Biblia: „Niet nadradenosti človeka nad zvieraťom.“ — Kazateľ 3:19, 20.

Znamená to, že človek môže žiť len niekoľko desaťročí a potom naveky prestane existovať? Alebo existuje pre mŕtvych nejaká nádej? Zamyslite sa nad nasledujúcimi myšlienkami.

Vrodená túžba žiť

Takmer pre každého je nepríjemné rozprávať o smrti. Väčšina ľudí sa zďaleka vyhýba rozhovorom o vlastnej smrti, dokonca nechce na ňu ani len pomyslieť. Na druhej strane ich televízia a filmy zaplavujú scénami, v ktorých ľudia zomierajú všemožnými spôsobmi, a médiá im slovom i obrazom približujú smrť, ku ktorej naozaj došlo.

Výsledkom je, že smrť cudzích ľudí sa môže javiť ako normálna súčasť života. No keď sa smrť dotkne niekoho z našich blízkych alebo hrozí nám, nepovažujeme ju za niečo normálne. Je to preto, lebo ľudia majú odjakživa hlboko zakorenenú túžbu žiť. Dokážeme aj vnímať čas a večnosť. Kráľ Šalamún napísal, že „večnosť dal do [ľudského] srdca“ Boh. (Kazateľ 3:11, Roháčkov preklad) Za normálnych okolností chceme žiť večne. Nechceme, aby sa náš život skončil. V prípade zvierat sa žiadna takáto túžba nezistila. Žijú bez toho, aby si uvedomovali budúcnosť.

Obrovský potenciál človeka

Ľudia nielenže túžia po večnom živote, ale majú aj potenciál zamestnávať sa a byť činorodí po celú večnosť. Zdá sa, že schopnosť ľudí učiť sa nie je ohraničená. Zistilo sa, že nič v prírode sa nevyrovná ľudskému mozgu čo do zložitosti a prispôsobivosti. Na rozdiel od zvierat sme tvoriví, dokážeme uvažovať a chápať abstraktné predstavy. Vedci zatiaľ pochopili len zlomok potenciálu ľudského mozgu.

Veľká časť tohto potenciálu zostáva, aj keď nám roky pribúdajú. Neurobiológovia nedávno zistili, že väčšina funkcií mozgu sa starnutím nepoškodzuje. Výskumníci, ktorí pracujú vo Franklinovom inštitúte v Centre pre inováciu vo vedeckom vzdelávaní, hovoria: „Ľudský mozog sa dokáže nepretržite prispôsobovať a vytvárať nové spojenia. Aj vo vysokom veku dokáže vytvárať nové neuróny. Vážny pokles duševných schopností je často zapríčinený chorobou, pričom strata pamäti alebo motorických schopností, ktorá sa objavuje vo vyššom veku, je väčšinou výsledkom nečinnosti a nedostatku duševného cvičenia a stimulácie.“

Inými slovami, keby sme dosiahli, aby mozog stále mal intelektuálne podnety a nepoškodzovali by ho choroby, dokázal by pracovať večne. „Mozog,“ povedal molekulárny biológ James Watson, spoluobjaviteľ fyzikálnej štruktúry DNA, „je najzložitejšia vec, akú sme dosiaľ objavili v našom vesmíre.“ Neurobiológ Gerald Edelman vo svojej knihe vysvetľuje, že časť mozgu veľkosti zápalkovej hlavičky „obsahuje asi miliardu spojení, ktoré sa dajú skombinovať toľkými spôsobmi, že je to možné zapísať len hyperastronomickým číslom — ako desiatku, po ktorej nasledujú milióny núl“.

Zdá sa logické, že ľudia obdarení takým potenciálom by mali žiť len niekoľko desaťročí? To je také nelogické ako použiť silnú lokomotívu s veľkým počtom nákladných vozňov na presunutie zrnka piesku len o niekoľko centimetrov! Prečo majú ľudia takú obrovskú kapacitu tvoriť a učiť sa? Mohlo by to byť preto, že na rozdiel od zvierat nemajú vôbec zomierať — že boli vytvorení, aby žili večne?

Nádej od Boha, Darcu života

Skutočnosť, že máme vrodenú túžbu žiť a obrovskú kapacitu učiť sa, vedie k logickému záveru: Ľudia boli vytvorení tak, aby žili omnoho dlhšie než 70 či 80 rokov. To nás vedie k ďalšiemu záveru: Musí existovať nejaký Stvoriteľ, nejaký Boh. Nemenné zákony hmotného vesmíru a nesmierna zložitosť života na zemi plne podporujú vieru v existenciu Stvoriteľa.

Teda prečo zomierame, ak nás Boh stvoril tak, aby sme žili večne? A čo sa deje po smrti? Predsavzal si Boh priviesť mŕtvych späť k životu? Zdá sa logické, že múdry a mocný Boh poskytne na tieto otázky odpovede. A on to aj urobil. Zamyslite sa nad nasledujúcimi myšlienkami:

Smrť nebola súčasťou Božieho pôvodného predsavzatia s ľudstvom. Prvá zmienka o smrti v Biblii naznačuje, že Boh nechcel, aby ľudia zomierali. Biblická správa v 1. Mojžišovej vysvetľuje, že Boh podrobil prvý ľudský pár, Adama a Evu, jednoduchej skúške, aby mali možnosť dokázať svoju lásku a oddanosť. Zakázal im jesť z jedného konkrétneho stromu. Boh povedal: „V deň, keď z neho zješ, určite zomrieš.“ ​(1. Mojžišova 2:17) Adam a Eva by zomreli, len keby sa vzbúrili, čiže zlyhali v tejto skúške. Biblická správa odhaľuje, že to urobili, a preto zomreli. Tak sa do ľudskej rodiny dostala nedokonalosť a smrť.

Biblia prirovnáva smrť k spánku. Hovorí o ‚zaspatí v smrti‘. (Žalm 13:3) Predtým ako Ježiš vzkriesil svojho priateľa Lazara, apoštolom povedal: „Náš priateľ Lazar si šiel odpočinúť, ale idem tam, aby som ho prebudil zo spánku.“ A Ježiš to aj urobil. Biblia hovorí, že keď na Lazara zavolal, tento „mŕtvy vyšiel von“ z ‚pamätnej hrobky‘ — opäť plný života! — Ján 11:11, 38–44.

Prečo Ježiš hovoril o smrti ako o spánku? Pretože človek, ktorý spí, je nečinný. Keď je v hlbokom spánku, neuvedomuje si, čo sa okolo neho deje ani ako plynie čas. Necíti bolesť ani netrpí. Podobne ani mŕtvy človek nič nerobí ani si nič neuvedomuje. Toto prirovnanie je však vhodné aj v ďalšom ohľade. Keď človek spí, očakáva sa, že sa prebudí. A práve túto nádej dáva Biblia mŕtvym.

Stvoriteľ sľubuje: „Vykúpim ich z ruky šeolu [všeobecného hrobu ľudstva]; získam ich späť zo smrti. Kde sú tvoje ostne, ó, Smrť? Kde je tvoja ničivosť, ó, šeol?“ ​(Hozeáš 13:14) V ďalšom biblickom proroctve sa píše, že Boh „navždy pohltí smrť a Zvrchovaný Pán Jehova istotne zotrie slzy zo všetkých tvárí“. (Izaiáš 25:8) Tento proces, pri ktorom sú mŕtvi privádzaní späť k životu, sa nazýva vzkriesenie.

Kde budú mŕtvi žiť? Ako už bolo rozoberané, ľudia prirodzene túžia žiť. Kde by ste chceli žiť večne? Uspokojilo by vás vedomie, že po smrti budete ďalej žiť ako nejaká neosobná sila vo vesmíre, ako to učia niektoré náboženstvá? Priali by ste si, aby ste žili ďalej ako iná osoba a nepamätali si na to, kým ste boli pred smrťou? Páči sa vám predstava, že by ste mohli žiť opäť, ale ako zviera či strom? Keby to záležalo na vás, naozaj by ste chceli žiť vo svete, kde by ste nemali žiadne ľudské zážitky a pozemské radosti?

Nepáčilo by sa vám žiť v ideálnych podmienkach na rajskej zemi? Biblia ponúka práve takúto nádej — žiť navždy tu na zemi. Boh vytvoril zem preto, aby na nej navždy a v šťastí žili ľudia, ktorí ho budú milovať a budú mu slúžiť. Preto Biblia hovorí: „Spravodliví budú vlastniť zem a budú na nej bývať navždy.“ — Žalm 37:29; Izaiáš 45:18; 65:21–24.

Kedy nastane vzkriesenie? To, že smrť je prirovnaná k spánku, naznačuje, že vzkriesenie nenastáva zvyčajne hneď po smrti. Medzi smrťou a vzkriesením je obdobie „spánku“. V Biblii muž Jób položil otázku: „Keď zomrie telesne schopný muž, môže znovu ožiť?“ Potom Bohu povedal: „Budem čakať [v hrobe], kým príde moja úľava. Zavoláš, a ja ti odpoviem.“ ​(Jób 14:14, 15) Aká to bude radosť, keď nadíde čas, že mŕtvi budú opäť so svojimi blízkymi!

Nemusíte mať chorobný strach

Je pravda, že nádej, ktorú ponúka Biblia, nás nemusí zbaviť všetkého strachu zo smrti. Je prirodzené obávať sa bolesti a úzkosti, ktoré niekedy predchádzajú smrť. Je pochopiteľné, ak sa bojíte, že stratíte blízkeho človeka. A je tiež prirodzené, ak sa obávate toho, aký hrozný dosah môže mať vaša smrť na vašich blízkych.

Napriek tomu nám Biblia pomáha zbaviť sa chorobného strachu zo smrti, pretože odhaľuje, v akom stave mŕtvi skutočne sú. Nemusíme sa obávať, že po smrti nás budú mučiť démoni v ohnivom pekle. Nemusíme sa obávať temnej duchovnej ríše, v ktorej duše večne nepokojne blúdia. A nemusíme sa obávať, že v budúcnosti prestaneme navždy existovať. Prečo? Lebo Boh má nekonečnú pamäť a sľubuje, že privedie všetkých mŕtvych, ktorí sú v jeho pamäti, späť k životu tu na zemi. Biblia to zaručuje týmito slovami: „Pravý Boh je pre nás Bohom skutkov záchrany; a Zvrchovanému Pánu Jehovovi patria cesty zo smrti.“ — Žalm 68:20.

[Zvýraznený text na strane 5]

„Lebo si prach a do prachu sa vrátiš.“ — 1. Mojžišova 3:19

[Zvýraznený text na strane 6]

„Večnosť dal do ich srdca“ Boh. — Kazateľ 3:11, Roháčkov preklad

[Rámček/obrázok na strane 8]

ODPOVEDE NA VAŠE OTÁZKY O SMRTI

Je pravda, že v týchto článkoch neboli rozobrané všetky otázky týkajúce sa smrti a vzkriesenia. Mnohí ľudia našli uspokojujúce odpovede na svoje otázky, keď dôkladne študovali Bibliu s Jehovovými svedkami. Povzbudzujeme vás, aby ste to urobili aj vy. Uvádzame len niekoľko otázok, na ktoré môžete dostať odpoveď:

▪ Čo znamená „peklo“ a „ohnivé jazero“, ktoré sa spomína v Biblii?

▪ Ak neexistuje ohnivé peklo, ako sú zlí ľudia potrestaní?

▪ Biblia hovorí, že pri smrti telo opúšťa duch. Čo je tento duch?

▪ Prečo existuje veľa správ o komunikácii s mŕtvymi?

▪ Čo znamená slovo „duša“, ktoré sa používa v Biblii?

▪ Kedy nastane vzkriesenie na rajskú zem?

▪ Budú vzkriesení všetci ľudia bez ohľadu na to, ako sa počas života správali?

Na poslednej strane tohto časopisu sa dozviete, akým spôsobom sa môžete dostať k jasným biblickým odpovediam na všetky tieto otázky.

[Obrázok na strane 7]

Ježiš povedal, že Lazara ‚prebudí zo spánku‘

[Obrázok na stranách 8, 9]

Predstavte si, aká radosť zavládne medzi ľuďmi, keď budú ich blízki vzkriesení