Opovrhovaní a ponižovaní

„Keď som v Španielsku chodila prvý rok na základnú školu, ostatné deti mi stále dávali nejaké prezývky, lebo som bola oveľa nižšia ako ony. Skoro každý deň som sa domov vracala s plačom.“ ​(Jennifer, dcéra filipínskych prisťahovalcov)

„Prešiel som na novú školu a bieli spolužiaci mi hneď začali dávať urážlivé prezývky. Vedel som, že ma chcú vyprovokovať, aby som sa bil. Nejako sa mi síce darilo ovládnuť, ale vnútri ma to zraňovalo a cítil som sa odmietaný.“ ​(Timothy, Afroameričan)

„Keď som mal sedem rokov, medzi Igbami a Hausami v Nigérii vznikli nepokoje. Vzájomná nenávisť ma ovplyvnila a začal som si robiť žarty zo spolužiaka, ktorý bol Hausom, hoci sme sa predtým kamarátili.“ ​(John z národnostnej skupiny Igbov)

„So spolumisionárkou sme sa s ľuďmi rozprávali o biblickom posolstve a zrazu začali za nami chodiť deti pobádané miestnymi duchovnými a hádzali do nás kamene. Duchovní chceli, aby sme odišli z mesta.“ ​(Olga)

ZAŽILI ste poníženie a nespravodlivé zaobchádzanie, lebo ste sa stali obeťou diskriminácie vyvolanej predsudkami? Možno to bolo pre farbu vašej pokožky, vaše náboženstvo, finančnú situáciu, pohlavie či dokonca vek. Ľudia, ktorí sú pravidelne diskriminovaní, často žijú v strachu z budúceho zlého zaobchádzania. Keď idú okolo nejakého hlúčika ľudí, majú ísť na nákup, prechádzajú na inú školu alebo sa chystajú na nejaké spoločenské stretnutie, môže sa ich zmocňovať úzkosť.

Okrem toho obete diskriminácie a predsudkov môžu mať ťažkosti pri hľadaní zamestnania, je im poskytovaná horšia zdravotná starostlivosť, nedostáva sa im kvalitného vzdelania alebo majú menej sociálnych výhod a zákonom uznaných práv. Keď je diskriminácia podporovaná ľuďmi vo vysokom postavení, môže viesť k takým hrôzam, akými sú etnické čistky či genocída. Jeden príklad pokusu o genocídu v staroveku sa nachádza v biblickej knihe Ester. Všimnite si, akú úlohu v tom zohrala nenávisť a predsudky. (Ester 3:5, 6)

Neznášanlivosť a netolerancia môžu existovať aj tam, kde platia zákony proti diskriminácii. Bývalá vysoká komisárka OSN pre ľudské práva povedala: „Šesť desaťročí po prijatí Všeobecnej deklarácie ľudských práv... zásady rovnosti a nediskriminácie stále nie sú uplatňované všade a na všetkých.“ To je znepokojivé, lebo prisťahovalectvo a prílev utečencov zásadne menia zloženie obyvateľstva mnohých krajín.

Je spoločnosť, v ktorej by sa s každým zaobchádzalo ako s rovným, iba snom? Alebo sa diskriminácia a predsudky dajú prekonať? Týmito otázkami sa zaoberajú nasledujúce články.