Vesmír plný prekvapení

LEN pred asi sto rokmi boli vedci presvedčení, že celý vesmír tvorí len naša galaxia Mliečna cesta. V 20. storočí však veľký pokrok v astronómii, fyzike a technike prispel k odhaleniu neuveriteľnej rozľahlosti vesmíru. Niektoré objavy ukázali, ako málo toho zatiaľ vieme. Napríklad v posledných desaťročiach si astronómovia uvedomili, že nevedia, čo tvorí vyše 90 percent vesmíru. A navyše tieto objavy spochybnili ich chápanie samotných základov fyziky. Samozrejme, také pochybnosti nie sú ničím novým.

Napríklad koncom 19. storočia si fyzici uvedomili, že rýchlosť svetla je niečím nezvyčajná. Zistili, že vzhľadom na pozorovateľa sa svetlo šíri stále tou istou rýchlosťou bez ohľadu na to, ako rýchlo sa pozorovateľ pohybuje. Ale to sa zdanlivo priečilo zdravému rozumu! Na tento problém sa zameral v roku 1905 Albert Einstein vo svojej špeciálnej teórii relativity, z ktorej vyplýva, že vzdialenosť (dĺžka), čas a hmota nie sú absolútne. Neskôr, v roku 1907, ho osvietila podľa jeho slov „najšťastnejšia myšlienka môjho života“ a začal vypracúvať všeobecnú teóriu relativity, ktorú uverejnil v roku 1916. V tejto revolučnej práci vysvetlil vzťah medzi gravitáciou, priestorom a časom a zdokonalil fyziku Isaaca Newtona.

Rozpínajúci sa vesmír

Einstein bol na základe vtedajších dostupných dôkazov presvedčený, že vesmír je nemenný — ani sa nerozpína, ani nezmršťuje. Ale v roku 1929 americký astronóm Edwin Hubble predložil dôkaz, že vesmír sa rozpína.

Hubble tiež vyriešil dávnu záhadu istých rozmazaných svetelných škvŕn na nočnej oblohe, ktoré boli nazvané hmlovinami, lebo vyzerali ako mraky plynu. Ale nachádzali sa tieto hmloviny v našej galaxii alebo boli mimo nej, ako predpokladal britský astronóm Sir William Herschel (1738 – 1822) už asi sto rokov predtým?

Keď Hubble prvýkrát odhadoval vzdialenosť k jednej z týchto hmlovín, Veľkej hmlovine v súhvezdí Andromeda, prišiel k záveru, že je to v skutočnosti galaxia vzdialená milión svetelných rokov. Tým sa dostala ďaleko za hranice Mliečnej cesty, ktorá má priemer „iba“ 100 000 svetelných rokov. Keď Hubble meral vzdialenosti ďalších hmlovín, začal odkrývať nepredstaviteľné rozmery  vesmíru, čo vyvolalo revolúciu v astronómii a kozmológii. *

Krátko nato Hubble zistil, že odľahlé galaxie sa od nás vzďaľujú, a tak dospel k záveru, že vesmír sa rozpína. Všimol si tiež, že čím je galaxia ďalej, tým rýchlejšie sa vzďaľuje. Z týchto zistení vyplýva, že vesmír bol včera menší ako dnes. Keď v roku 1929 uverejnil svoju prevratnú prácu, pripravil pôdu na rozpracovanie teórie o vzniku vesmíru, označovanej ako big bang (veľký tresk). Podľa tejto teórie vesmír vznikol výbuchom približne pred 13 miliardami rokov. Objavovanie sa však neskončilo.

Ako rýchlo sa rozpína?

Od čias Hubblovho objavu sa astronómovia snažia čo najpresnejšie zmerať rýchlosť rozpínania vyjadrenú „Hubblovou konštantou“. Prečo je táto konštanta taká dôležitá? Ak by sa astronómom podarilo vypočítať, ako rýchlo sa vesmír rozpína, mohli by tiež vypočítať jeho približný vek. Navyše rýchlosť rozpínania by mohla mať závažný dosah na našu budúcnosť. Aký? Panuje napríklad presvedčenie, že ak je rozpínanie príliš pomalé, gravitácia by nakoniec mohla zvíťaziť, takže by sa vesmír zrútil do seba a nastal by takzvaný „big crunch“ ​(veľký krach). Ale ak je rozpínanie príliš rýchle, vesmír by sa mohol rozpínať donekonečna, až by sa celkom rozplynul.

Presnejšie merania síce poskytli odpoveď na niektoré otázky, no vyvolali ďalšie — také, ktoré vrhajú tieň pochybností na súčasné chápanie hmoty a základných prírodných síl.

Tmavá energia a tmavá hmota

V roku 1998 výskumníci skúmajúci svetlo istého zvláštneho druhu supernovy,  čiže vybuchujúcej hviezdy, získali dôkaz, že vesmír sa rozpína čoraz rýchlejšie. * Vedci boli spočiatku skeptickí, ale čoskoro sa dôkazy podporujúce toto tvrdenie začali kopiť. Prirodzene, chceli vedieť, čo za energiu spôsobuje zvyšovanie rýchlosti rozpínania. Po prvé, zdalo sa, že táto tajomná forma energie pôsobí proti gravitácii, a po druhé, vtedajšie teórie nepredpokladali jej existenciu. Bola priliehavo pomenovaná ako „tmavá energia“ a možno tvorí okolo 74 percent vesmíru!

Tmavá energia však nie je jedinou „tmavou“ zvláštnosťou, ktorá bola objavená v posledných rokoch. Na ďalšiu prišli astronómovia v 80. rokoch 20. storočia, keď skúmali rôzne galaxie. Zdalo sa im, že tieto galaxie vrátane našej rotujú príliš rýchlo, než aby sa udržali pohromade. Zjavne teda musí jestvovať akási hmota, ktorá v nich vytvára dostatočne silné gravitačné pole na to, aby boli súdržné. Ale čo je to za hmotu? Keďže vedci nepoznajú odpoveď na túto otázku, nazvali ju „tmavá hmota“, pretože nepohlcuje, nevyžaruje ani neodráža detegovateľné množstvo žiarenia. * Koľko jej je vo vesmíre? Výpočty ukazujú, že môže tvoriť 22 percent celého vesmíru alebo aj viac.

Zamyslite sa: Podľa súčasných odhadov tvorí normálna hmota len asi 4 percentá celého vesmíru. Vyzerá to tak, že dve veľké neznáme — tmavá hmota a tmavá energia — vypĺňajú zvyšok. Teda asi 96 percent celého vesmíru zostáva zahalených tajomstvom! *

Hľadanie, ktoré sa nikdy neskončí

Úlohou vedy je hľadať odpovede, ale až príliš často sa z odpovedí vynoria ďalšie otázky. Táto skutočnosť nám pripomína pravdivé vyhlásenie zaznamenané v Biblii v Kazateľovi 3:11. Píše sa tam: „[Boh] všetko urobil pekné vo svoj čas. Dokonca aj neurčitý čas vložil do ich srdca, aby ľudstvo nikdy neodhalilo dielo, ktoré pravý Boh vykonal od začiatku do konca.“

Samozrejme, dnes môžeme prijať len obmedzené množstvo informácií, lebo náš život je krátky. A veľa tohto poznania sú len domnienky, ktoré sa môžu meniť. No táto situácia je len dočasná, lebo Boh si predsavzal dať verným ľuďom nekonečný život v pozemskom raji, kde budú môcť celú večnosť skúmať jeho diela, a tak získať pravé poznanie. (Žalm 37:11, 29; Lukáš 23:43)

Preto sa nemusíme báť katastrofických scenárov týkajúcich sa budúcnosti vesmíru. Veď vedci dnes majú len čriepky poznania, zatiaľ čo Stvoriteľ vie všetko. (Zjavenie 4:11)

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček na strane 17]

VZHLIADNITE K NEBESIAM A POKORTE SA

Keď jeden Boží služobník v staroveku vzhliadal k jasnej, neznečistenej nočnej oblohe, vzbudzovalo to v ňom posvätnú úctu. Svoje pocity vyjadril poéziou, ktorú dnes nachádzame v Žalme 8:3, 4: „Keď vidím tvoje nebesia, diela tvojich prstov, mesiac a hviezdy, ktoré si pripravil, čo je smrteľný človek, že ho uchovávaš v mysli, a syn pozemského človeka, že sa oňho staráš?“ Tento žalmista nemal teleskopy ani špeciálne fotoaparáty či kamery. O čo viac by sme potom mali cítiť úctu my!

[Nákres na strane 18]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

74 % tmavá energia

22 % tmavá hmota

4 % normálna hmota

[Prameň ilustrácie na strane 16]

V pozadí: založené na fotografii NASA

[Prameň ilustrácie na strane 18]

Pozadie: založené na fotografii NASA