Pozorujeme svet

Každý rok sa z mora vyloví 95,2 milióna ton morských živočíchov, no asi 38,5 milióna je nechcených. „Kým sa k 40 percentám toho, čo vytiahneme z mora, budeme správať ako k odpadu, stav rýb sa nebude môcť obnoviť,“ tvrdí odborníčka na rybolov Karoline Schachtová zo Svetového fondu na ochranu prírody. (BERLINER MORGENPOST, NEMECKO)

„Môže sa zdať, že kravy, ovce a kozy sú úbohými obeťami ľudskej chuti na mäso, ale... žalúdkové plyny hospodárskych zvierat sú z celosvetového hľadiska zdrojom 18 percent emisií skleníkových plynov [najmä metánu], čo je viac, než vyprodukujú všetky dopravné prostriedky dohromady.“ ​(NEW SCIENTIST, BRITÁNIA)

Prastaré superlepidlo

Vedci pracujúci v juhoafrickej provincii Kwazulu-Natal objavili mimoriadne silné lepidlo staré tisíce rokov. „Lepidlo... je rovnako dobré ako lepidlá, ktoré dnes nájdete v železiarstve,“ píše sa v johannesburských novinách The Star. Predpokladá sa, že starovekí lovci ním pripevňovali hroty šípov a kopijí na násadu. Vedci sa pokúšali vyrobiť ho podľa pôvodnej receptúry tak, že použili prísady ako červený oker, živočíšny tuk, arabskú gumu a piesok, a potom ho sušili pri ohni, pričom museli zistiť, aká teplota je tá správna. Po skončení pokusov sa vedci začali pozerať na starovekých výrobcov lepidla „s oveľa väčšou úctou“.

Menej spánku, viac smrkania

„U ľudí, ktorí v noci spia menej ako sedem hodín, je takmer trojnásobne vyššia pravdepodobnosť, že dostanú nádchu, než u ľudí, ktorí spia v priemere osem alebo viac hodín,“ uvádza sa v správe Carnegieho a Mellonovej univerzity sídliacej v americkom meste Pittsburgh v Pensylvánii. A tí, ktorí prebdejú „už len osem percent času, keď [ležia] v posteli, [sú] päťapolnásobne náchylnejší“ na nádchu než ľudia, ktorí spia tvrdšie. „I keď je dobre zdokumentované, že reakcia imunitného systému súvisí so spánkom, toto je prvý dôkaz, že i pomerne malé poruchy spánku môžu oslabiť schopnosť tela odolávať vírusom nádchy,“ vraví Sheldon Cohen, ktorý výskum viedol. „Je to ďalší dôvod, prečo by si ľudia mali vo svojom časovom rozvrhu vyhradiť celú noc na odpočinok.“

Nevyužitej obrábateľnej pôdy je veľa

„Na zemi je dosť pôdy, na ktorej by sa dali dopestovať ďalšie plodiny potrebné na zasýtenie rastúcej populácie,“ píše sa v časopise New Scientist. „A navzdory očakávaniam by sa väčšina plodín dala dopestovať v Afrike.“ Časopis cituje správu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), ktorá sa zaoberá predpokladaným vývojom poľnohospodárstva. Podľa spomínanej správy by sa rozloha pôdy, ktorá je poľnohospodársky využívaná, dala viac než zdvojnásobiť. „Vyše polovica potenciálne využiteľnej pôdy sa nachádza v Afrike a Latinskej Amerike,“ uvádza sa v správe.