Ako pomôcť ľuďom s úzkostnými poruchami

„Často sa mi prudko rozbúši srdce, obleje ma studený pot a nedokážem sa poriadne nadýchnuť. Zmocní sa ma hrôza a úzkosť a pociťujem duševný zmätok.“ ​(štyridsiatnička Isabella, ktorá trpí panickou poruchou)

ÚZKOSŤ sa dá opísať ako „pocit nervozity či obáv“. Už ste niekedy zažili intenzívne obavy, napríklad keď ste stáli zoči-voči rozzúrenému psovi? Čo sa stalo, keď pes odišiel? Zrejme ste si vydýchli. Ako je to však v prípade úzkostnej poruchy?

Úzkostná porucha môže vzniknúť vtedy, ak je úzkosť chronická, teda ak pretrváva, hoci už nie je prečo. Podľa nedávnej správy amerického Národného inštitútu duševného zdravia „v jednom roku trpelo úzkostnými poruchami asi 40 miliónov Američanov nad 18 rokov“. Úzkostnou poruchou trpí aj Isabella citovaná v úvode. Neustála úzkosť, ktorú pociťuje, môže mať vážne následky.

Úzkostná porucha môže okrem toho negatívne vplývať na najbližšiu rodinu. No je tu dobrá správa. V publikácii, ktorú vydal spomenutý inštitút, sa píše: „Dnes je dostupná efektívna liečba úzkostných porúch. Výskum prináša nové spôsoby liečby, ktoré môžu väčšine ľudí s úzkostnými poruchami pomôcť žiť aktívnym a plnohodnotným životom.“

Človeku s úzkostnou poruchou môžu pomôcť aj príbuzní a priatelia. Ako?

 Ako pomôcť

Buďte oporou: Monica, ktorá trpí generalizovanou úzkostnou poruchou a posttraumatickou stresovou poruchou, poukazuje na jeden z problémov, s ktorým sa stretáva: „Pre väčšinu ľudí je ťažké pochopiť moje emocionálne problémy.“

Mnohí ľudia trpiaci úzkostnou poruchou sa tak veľmi obávajú nepochopenia zo strany druhých, že sa snažia tento problém zamaskovať. Výsledkom môžu byť pocity viny, ktoré ich emocionálny stav ešte zhoršujú. A tak je mimoriadne dôležité, aby im boli príbuzní a priatelia oporou.

Získajte čo najviac informácií: To môže byť zvlášť dôležité, ak ste v úzkom kontakte s niekým, kto trpí úzkostnou poruchou, či už je to člen najbližšej rodiny, alebo veľmi blízky priateľ.

Utešujte a povzbudzujte: V prvom storočí apoštol Pavol nabádal spolukresťanov v gréckom meste Tesalonika, aby ‚sa navzájom utešovali a vzájomne sa budovali‘. (1. Tesaloničanom 5:11) To dosiahneme správne zvolenými slovami i tónom hlasu. O priateľov by sme sa mali vrúcne zaujímať a zároveň si dávať pozor na zraňujúce poznámky.

Pouvažujte teraz o troch falošných priateľoch Jóba, po ktorom je pomenovaná aj jedna biblická kniha. Ako si možno spomínate, títo muži nesprávne naznačovali, že Jób zakrýva tajné hriechy, ktoré sú dôvodom jeho utrpenia.

Preto buďte vnímavý na pocity človeka, ktorý trpí. Pozorne ho počúvajte. Snažte sa pozrieť na vec jeho očami, a nie svojimi. Nerobte unáhlené závery skôr, než si ho vypočujete. To totiž spravili Jóbovi falošní priatelia, a preto ich Jób nazval výrazom „bolestní tešitelia“. V skutočnosti mu iba priťažili! (Jób 16:2)

Nezabudnite, že ľudí s úzkostnou poruchou treba sústredene počúvať. Umožnite im, aby svoje pocity voľne vyjadrili. Tak zrejme lepšie pochopíte, čím prechádzajú. A majte pred očami, čo dobré to prinesie! Je dosť možné, že prispejete k tomu, aby ich život bol zmysluplnejší a aby sa z neho tešili.

 [Rámček/obrázok na strane 27]

Typy úzkostných porúch

O úzkostných poruchách je potrebné mať dostatok informácií, zvlášť ak nimi trpí blízky príbuzný alebo priateľ. Prečítajte si o piatich typoch úzkostných porúch:

Panická porucha Spomeňte si na Isabellu z úvodu článku. Neparalyzujú ju len samotné ataky. „Medzi jednotlivými atakmi pociťujem hrôzu z toho, že príde ďalší,“ hovorí. Preto sa títo ľudia zvyčajne vyhýbajú miestam, kde sa ich zmocnil záchvat úzkosti. Niektorých obmedzujú ataky natoľko, že sa stanú väzňami vo vlastnom dome alebo dokážu obávanej situácii čeliť, len ak je pri nich niekto, komu dôverujú. Isabella to približuje: „Už len to, že som sama, môže spustiť atak. Keď mám pri sebe mamu, cítim sa bezpečne — bez nej som stratená.“

Obsedantno-kompulzívna porucha Napríklad u človeka, ktorý má extrémny strach z mikróbov či zo špiny, sa môže vyvinúť chorobný zvyk znovu a znovu si umývať ruky. Renan opisuje, akú formu tejto poruchy má on: „Sústavne pociťujem nepokoj, keď sa v mysli opakovane zaoberám chybami z minulosti, opätovne ich analyzujem a rozoberám z každého možného uhla.“ Pri tomto type poruchy človek cíti neustálu potrebu vyznávať svoje chyby druhým. Renan sústavne potrebuje útechu. Tento stav mu však pomáhajú prekonávať lieky. *

Posttraumatická stresová porucha Týmto pojmom sa nedávno začali označovať rôzne psychické stavy ľudí po mimoriadne traumatizujúcej udalosti, ktorá im spôsobila fyzickú ujmu, prípadne pri ktorej im takáto ujma hrozila. Ľahko sa vyľakajú, sú podráždení, emocionálne otupení, strácajú záujem o veci, ktoré ich kedysi tešili, a je pre nich ťažké cítiť k druhým náklonnosť, najmä k tým, ktorí im boli predtým blízki. Niektorí sa stanú agresívnymi, dokonca násilníckymi. A mávajú sklon vyhýbať sa situáciám, ktoré im pripomínajú traumatizujúcu udalosť.

Sociálna fóbia alebo sociálna úzkostná porucha Takto sa označuje stav, keď sú ľudia v každodennom styku s druhými prehnane úzkostliví či ustráchaní. Niektorí majú neustály intenzívny strach, že ich niekto pozoruje alebo posudzuje. Pred nejakým spoločenským stretnutím môžu pociťovať úzkosť celé dni, ba aj týždne. Strach môže byť taký silný, že zasahuje do ich bežných činností v práci, v škole či inde a je pre nich ťažké vytvárať a udržať si priateľstvá.

Generalizovaná úzkostná porucha Trpí ňou aj Monica, ktorá už bola citovaná. Každý deň má naplnený „prehnanými obavami“, a to i bez zjavnej príčiny. Ľudia s touto poruchou väčšinou očakávajú nejakú katastrofu alebo sa príliš obávajú zdravotných, finančných, rodinných či pracovných problémov. Už len pomyslenie na to, že ich čaká nový deň, v nich môže vyvolať úzkosť. *

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 26]

‚Utešujte sa navzájom‘