Titanic — tragédia slávnej lode
Titanic — tragédia slávnej lode
10. APRÍLA 1912: Titanic opúšťa prístav v anglickom meste Southampton a vydáva sa na plavbu do New Yorku v USA.
11. APRÍLA: Po nalodení cestujúcich vo francúzskom meste Cherbourg a v írskom meste Queenstown (dnes Cobh) sa Titanic vydáva na šíry oceán.
14. APRÍLA: Okolo 23.40 dochádza ku kolízii s ľadovcom.
15. APRÍLA: O 2.20 sa Titanic potápa a o život prichádza asi 1 500 ľudí.
AKOU loďou bol Titanic? Ako došlo k tomu, že sa potopil? Pri hľadaní odpovedí na tieto otázky nám pomôže návšteva múzea Ulster Folk and Transport Museum, ktoré sa nachádza neďaleko Belfastu v Severnom Írsku.
Titanic — čím bol výnimočný?
Podľa Michaela McCaughana, bývalého kurátora spomenutého múzea, je Titanic „najslávnejšia loď v histórii“. No nebol jediný svojho druhu. Bol druhou z troch mamutích lodí, ktoré boli skonštruované v lodeniciach Harland and Wolff v Belfaste. * V tom čase patril k najväčším lodiam sveta. Bol dlhý približne 269 metrov a široký 28 metrov.
Plavebná spoločnosť White Star, ktorá dala tieto obrovské lode skonštruovať, chcela získať dominantné postavenie v lukratívnych severoatlantických plavbách. Jej plavidlá však nemohli rýchlosťou konkurovať lodiam spoločnosti Cunard Line. Preto sa zamerala na výstavbu väčších a luxusnejších plavidiel, ktoré by prilákali bohatých a slávnych cestujúcich.
S Titanicom však boli aj iné plány. Šéf Národných múzeí Severného Írska William Blair hovorí: „V rokoch 1900 až 1914 prichádzalo do Spojených štátov skoro 900 000 imigrantov ročne.“ Pre transatlantické plavebné spoločnosti predstavovali títo Európania najväčší zdroj príjmov a aj to bol dôvod, prečo bol postavený Titanic.
Tragédia
Kapitánom Titanicu bol E. J. Smith. Veľakrát sa plavil severnou časťou Atlantického oceánu na Olympicu, a tak vedel, aké nebezpečenstvo môže pre lode v tejto oblasti predstavovať ľad. Pred zrážkou dostal Titanic od iných lodí niekoľko varovaní pred ľadovcami, no niektoré zjavne neboli kapitánovi doručené, ďalšie ostali nepovšimnuté.
Uprostred noci zrazu hliadka vydala varovanie, že priamo pred Titanicom je ľadovec. No bolo už neskoro! Prvému dôstojníkovi sa podarilo vyhnúť čelnej zrážke, ale nedokázal zabrániť, aby sa ľadovec neskĺzol po boku lode. To poškodilo trup a viacero predných oddelení zaplavila voda. Kapitánovi Smithovi bolo zakrátko jasné, že dni jeho lode sú zrátané. Vyslal signál SOS a nariadil, aby boli na vodu spustené záchranné člny.
Na Titanicu bolo 16 záchranných člnov a štyri ďalšie, skladacie. Pri využití plnej kapacity mohli pojať asi 1 170 ľudí. No na palube bolo asi 2 200 cestujúcich a členov posádky! Čo bolo ešte horšie, mnohé člny odplávali, hoci neboli plne obsadené. A väčšina z nich sa nesnažila hľadať možných prežijúcich, ktorí skočili do mora. V konečnom dôsledku sa zachránilo iba 705 ľudí!
Odkaz Titanicu
Po tomto nešťastí boli prijaté opatrenia na zvýšenie bezpečnosti námornej plavby. Jedno z nich nariaďovalo, že v budúcnosti musí byť na lodiach dostatok záchranných člnov, aby bolo miesto pre každého.
Celé roky panovalo presvedčenie, že Titanic sa potopil tak rýchlo, lebo pri osudnej zrážke vznikla na jeho trupe obrovská trhlina. No po objavení vraku na dne oceánu výskumníci v roku 1985 dospeli k inému záveru: ľadová voda znehodnotila oceľ, z ktorej bola loď skonštruovaná, takže sa stala krehkou a lámavou. Ani nie tri hodiny po kolízii sa loď rozlomila vo dvoje a potopila, čo sa zapísalo do dejín ako jedno z najväčších námorných nešťastí. *
[Poznámky pod čiarou]
^ 8. ods. Najprv bol postavený Olympic, potom Titanic a napokon Britannic.
^ 17. ods. Skúsenosť jedného z prežijúcich tragédie Titanicu bola uverejnená v Prebuďte sa! z 22. októbra 1981, na stranách 3 – 8 (angl.).
[Mapa na strane 14]
(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)
Southampton
↓
Cherbourg
↓
Queenstown (Cobh)
↓
miesto, kde sa Titanic potopil
New York
ATLANTICKÝ OCEÁN
[Obrázok na stranách 12, 13]
Počas stavby
[Obrázok na strane 13]
Vrtule Titanicu
[Obrázok na strane 13]
Robotníci odchádzajú z lodeníc Harland and Wolff, Belfast, Írsko
[Obrázok na strane 14]
E. J. Smith, kapitán „Titanicu“ (vpravo), a Herbert McElroy, hlavný pokladník
[Prameň ilustrácie]
© Courtesy CSU Archive/age fotostock
[Pramene ilustrácií na strane 12]
Strany 12 a 13: odchod zo Southamptonu, počas stavby a lodenice: © National Museums Northern Ireland; vrtule: © The Bridgeman Art Library
[Prameň ilustrácie na strane 15]
© SZ Photo/Knorr & Hirth/Bridgeman Art Library
