So svojím štvorročným dieťaťom sa donekonečna dohadujete o tom, čo má urobiť, a nakoniec aj tak dosiahne svoje.

• Ak mu niečo prikážete, ignoruje vás.

• Ak mu niečo zakážete, začne robiť scény.

Poviete si: Je to len prechodné obdobie? Mám počkať, kým z toho vyrastie?

Vaše dieťa sa môže naučiť poslúchať. No prv než si rozoberieme ako, pouvažujme o tom, prečo sa deti takto správajú.

Keď sa vám narodilo dieťa, boli ste v prvom rade jeho opatrovateľom. Svojmu dieťaťu ste boli plne k dispozícii. Stačilo, že zamrnčalo, a už ste k nemu bežali. Snažili ste sa uspokojiť každučkú jeho potrebu. Takáto starostlivosť bola, samozrejme, nevyhnutná a namieste. Novorodenec potrebuje, aby mu rodič ustavične venoval pozornosť.

Po mnohých mesiacoch takejto starostlivosti je len prirodzené, že sa dieťa správa, akoby bolo v dome pánom a jeho rodičia sluhami, ktorí plnia všetky jeho priania. No keď má dieťa asi dva roky, začne si uvedomovať krutú realitu: Obdobie kraľovania sa skončilo. Rodičia sa už neriadia jeho pokynmi, a navyše očakávajú, že ono sa bude riadiť ich pokynmi. To je pre dieťa šok! Niektoré deti reagujú záchvatmi zlosti, iné skúšajú trpezlivosť rodičov tým, že ich odmietajú poslúchať.

V tomto zlomovom období života dieťaťa sa rodič musí chopiť novej úlohy — úlohy vychovávateľa, ktorý dá dieťaťu jasne najavo, čo od neho očakáva. Ale čo ak dieťa reaguje podobne, ako to bolo opísané v úvode?

Chopte sa úlohy rodiča. Pre svoje dieťa nebudete autoritou, ak sa budete zdráhať chopiť svojej úlohy. Buďte preto láskavý, ale pevný. Takzvaní odborníci na výchovu urobili v posledných desaťročiach zo slova „autorita“ strašiaka. Jeden z nich dokonca povedal, že je neetické a nemorálne, keď rodičia presadzujú svoju autoritu. No ak je rodič povoľný, vedie to k tomu, že dieťa je zmätené, rozmaznané a požadovačné. A to mu rozhodne nepomôže, aby sa z neho stal zodpovedný človek. (Biblická zásada: Príslovia 29:15)

Učte deti disciplíne. V jednom slovníku je „disciplína“ definovaná ako „dodržiavanie stanovených pravidiel, predpisov, povinností, zásad“ a vyžaduje si aj trest za ich porušenie. Trest by však nikdy nemal byť neprimeraný ani drsný. Na druhej strane, ak ste vo výchove povoľný a nevyvodíte dôsledky, dieťa nebude mať motiváciu zmeniť sa. (Biblická zásada: Príslovia 23:13)

Hovorte jasne. Niektorí rodičia svoje deti skoro až prosia, keď od nich niečo žiadajú. Napríklad hovoria: „Mohol by si si, prosím ťa, upratať izbu?“ Možno to robia preto, že chcú byť slušní. No dieťa to môže pochopiť tak, že rodič mu dáva možnosť zvážiť požiadavku a rozhodnúť sa, či jej vyhovie. Nezdráhajte sa uplatniť svoju autoritu a dajte dieťaťu jasne najavo, čo od neho chcete. (Biblická zásada: 1. Korinťanom 14:9)

Nevyjednávajte. Ak dieťaťu poviete „nie“, neustupujte a ako rodičia buďte jednotní. Keď ste sľúbili, že za neposlušnosť príde trest, tak dodržte slovo. Nedajte sa zatiahnuť do vyjednávania či nekonečných debát o tom, prečo ste urobili nejaké rozhodnutie. Pre vaše dieťa — aj pre vás — bude oveľa jednoduchšie, ak sa naučí, že „vaše Áno znamená áno, vaše Nie nie“. (Jakub 5:12)

Prejavujte deťom lásku. V rodine nemá vládnuť ani demokracia, ani krutovláda. Je to usporiadanie, ktorého pôvodcom je Boh a v ktorom majú rodičia svoje deti vychovávať s láskou. Vďaka výchove, ktorej súčasťou je aj disciplína, vyrastú z detí zodpovední ľudia. Nielenže sa naučia poslúchať, ale ich to tiež uistí o vašej láske.