HROZBA: Biblia sa zachovala napriek tomu, že bola napísaná na netrvácnych materiáloch, a prežila aj útoky nepriateľov. Niektorí odpisovači a prekladatelia sa však pokúsili zmeniť jej posolstvo. V priebehu času sa snažili prispôsobiť Bibliu svojim náukám namiesto toho, aby prispôsobili svoje náuky učeniu Biblie. Zamyslite sa nad niekoľkými príkladmi:

• Miesto uctievania: Medzi štvrtým a druhým storočím pred n. l. pisatelia Samaritánskeho Pentateuchu pridali za text 2. Mojžišovej 20:17 slová: „na vrchu Gerizim. A tam postavíš oltár.“ Tak sa Samaritáni snažili vytvoriť dojem, že ich výstavba chrámu na vrchu Gerizim má podporu v Písmach.

• Náuka o Trojici: Necelých 300 rokov po dokončení Biblie istý zástanca Trojice pridal k 1. Jána 5:7 slová „na nebi: Otec, Slovo a Duch Svätý, a títo traja jedno sú“. Tento výrok sa v pôvodnom texte nenachádzal. Biblický učenec Bruce Metzger poznamenal, že „od šiesteho storočia sa tieto slová stále častejšie objavovali v rukopisoch starého latinského prekladu i [latinskej] Vulgáty“.

• Božie meno: Mnohí prekladatelia Biblie sa rozhodli odstrániť z nej Božie meno, pričom sa odvolávali na židovskú tradíciu. Nahradili toto meno titulmi, ako napríklad Boh alebo Pán, čo sú výrazy, ktorými je v Biblii označený nielen Stvoriteľ, ale aj ľudia, predmety falošného uctievania, ba dokonca aj Diabol. (Ján 10:34, 35; 1. Korinťanom 8:5, 6; 2. Korinťanom 4:4) a

AKO BIBLIA PREŽILA: Hoci niektorí odpisovači Biblie boli nedbanliví alebo dokonca text úmyselne falšovali, mnohí ďalší boli veľmi zruční a dôslední. V období medzi šiestym a desiatym storočím n. l. odpisovali Hebrejské Písma masoreti, vďaka čomu vznikol takzvaný masoretský text. Pri svojej práci údajne počítali slová i písmená, aby si  overili, či neurobili chybu. Keď sa domnievali, že na nejakom mieste v odpisovanom texte by mohla byť chyba, zaznamenali si to na okraj. Masoreti odmietali robiť zásahy do biblického textu. Odborník na hebrejské biblické rukopisy Moshe Goshen-Gottstein napísal: „Zámerné zasahovanie do textu by pre nich bolo najhorším možným zločinom.“

Biblickým učencom pomáha odhaliť chyby aj veľký počet rukopisov, ktoré sú dnes dostupné. Napríklad náboženskí vodcovia stáročia učili, že ich latinské preklady obsahujú autentický text Biblie. Ale k 1. Jána 5:7 pridali zavádzajúce slová, ktoré boli v tomto článku spomenuté už skôr. Táto chybná pasáž sa dostala dokonca aj do významnej anglickej Biblie kráľa Jakuba. Ale čo sa ukázalo, keď boli objavené ďalšie rukopisy? Bruce Metzger napísal: „Táto pasáž [doplnená k 1. Jána 5:7] sa nenachádza ani v jednom z rukopisov starovekých prekladov (sýrskom, koptskom, arménskom, etiópskom, arabskom ani staroslovienskom), výnimkou je iba latinský preklad.“ Preto revidovaná Biblia kráľa Jakuba ani iné preklady Biblie túto chybnú pasáž už neobsahujú.

Dokazujú staršie rukopisy, že biblické posolstvo sa nezmenilo? Keď boli v roku 1947 nájdené zvitky od Mŕtveho mora, učenci mohli konečne porovnať hebrejský masoretský text s biblickými zvitkami, ktoré boli napísané viac než tisíc rokov predtým. Jeden člen tímu zodpovedného za publikovanie zvitkov od Mŕtveho mora sa vyjadril, že už aj jediný zvitok „poskytuje nezvratný dôkaz toho, že biblický text bol rukami židovských odpisovačov počas obdobia viac ako tisíc rokov odovzdávaný mimoriadne presne a dôsledne“.

V Knižnici Chestera Beattyho v Dubline v Írsku sa nachádza zbierka papyrusov. Medzi týmito papyrusmi sú fragmenty takmer všetkých kníh Kresťanských gréckych Písiem vrátane rukopisov datovaných do druhého storočia n. l., čo je len asi 100 rokov po dokončení Biblie. V diele Anchor Bible Dictionary sa uvádza: „Tieto papyrusy poskytujú nielen bohatý zdroj nových informácií, čo sa týka detailov v texte, ale sú tiež dôkazom toho, že biblický text sa počas histórie odovzdával s pozoruhodnou vernosťou.“

VÝSLEDOK: Množstvo veľmi starých rukopisov nespochybnilo hodnovernosť Biblie, ale naopak, potvrdilo, že jej posolstvo nebolo zmenené. Sir Frederic Kenyon o Kresťanských gréckych Písmach napísal: „Zo žiadnej inej starovekej knihy sa nezachoval taký veľký počet starých rukopisov, ktoré by potvrdzovali správnosť jej textu, a žiaden nezaujatý učenec nemôže poprieť, že text, ktorý máme dnes, je v zásade nezmenený.“ A o Hebrejských Písmach sa učenec William Henry Green vyjadril: „Možno s istotou povedať, že žiadne iné staroveké dielo nebolo odovzdané tak presne.“