BOL november 1932 a v meste Mexiko sa udialo niečo výnimočné. V tomto rušnom vyše miliónovom meste po prvýkrát riadili premávku elektrické semafory. Ale táto novinka veľmi rýchlo zostarla. Už týždeň nato sa miestni reportéri vrhli na novú udalosť. S pripravenými fotoaparátmi čakali na železničnej stanici na príchod vzácneho hosťa — Josepha F. Rutherforda, vtedajšieho prezidenta spoločnosti Watch Tower, ktorý mal pricestovať na trojdňový celoštátny zjazd Jehovových svedkov. A boli tu aj miestni bratia a sestry, ktorí ho prišli srdečne privítať.

„Niet pochýb o tom, že tento zjazd sa do histórie napredovania pravdy v Mexiku zapíše ako udalosť mimoriadneho významu,“ uvádzalo sa v časopise Zlatý vek. Ale vďaka čomu bol tento zjazd taký výnimočný, i keď bolo na ňom iba asi 150 prítomných?

Pred týmto zjazdom sa vo zvestovateľskej činnosti v Mexiku nedosiahol výrazný úspech. Od roku 1919 sa tu konali malé zjazdy, ale počet zborov v nasledujúcich rokoch paradoxne klesal. Keď sa v roku 1929 v meste Mexiko otvorila pobočka, zdalo sa, že svitá na lepšie časy. Ale boli tu prekážky. Kolportéri dostali radu nemiešať obchodnú činnosť so zvestovaním a jeden z nich sa urazil, odišiel od pravdy a založil vlastnú skupinu na štúdium Biblie. Medzitým dozorca pobočky konal v rozpore s biblickými zásadami a bolo nutné ho vymeniť. Lojálni bratia a sestry potrebovali duchovnú vzpruhu.

Týchto verných kresťanov brat Rutherford pri návšteve veľmi povzbudil dvomi strhujúcimi zjazdovými prednáškami a piatimi podnetnými prejavmi, ktoré odvysielali rozhlasové stanice. Bolo to po prvýkrát, čo mexické rozhlasové stanice odvysielali dobré posolstvo do celej krajiny. Po zjazde začal organizovať činnosť nový dozorca pobočky. Zvestovatelia pocítili prílev nových síl a s Jehovovou podporou ďalej horlivo pokračovali v službe.

Nasledujúci rok sa v krajine konal nie jeden, ale dva zjazdy, jeden v prístavnom meste Veracruz a druhý v meste Mexiko. Usilovná práca zvestovateľov začala prinášať vynikajúce výsledky. V roku 1931 tu bolo 82 zvestovateľov. O desať rokov ich už bolo desaťnásobne viac! A na teokratický zjazd, ktorý sa v meste Mexiko konal v roku 1941, prišlo asi 1 000 ľudí.

V roku 1943 sa v 12 mexických mestách konal teokratický zjazd „Slobodný národ“ a zvestovatelia ho propagovali pomocou pútačov, ktoré mali na sebe. * Boli to dva plagáty prevesené cez plecia, jeden vpredu a jeden vzadu. Takto Jehovovi  svedkovia propagovali svoje zjazdy od roku 1936.

V časopise La Nación sa o úspechu pochodu s pútačmi v meste Mexiko písalo: „V prvý deň [zjazdu] boli [Jehovovi svedkovia] vyzvaní, aby naň pozvali ďalších ľudí. Nasledujúci deň sa už nevmestili do sály.“ Účinok pochodov nepotešil katolícku cirkev, ktorá proti Jehovovým svedkom viedla kampaň. Nebojácni bratia zvestovali v uliciach ďalej aj napriek odporu. V časopise sa tiež písalo: „Celé mesto ich videlo... mužov a dokonca aj ženy prezlečených za reklamné ‚sendviče‘.“ Článok sprevádzala aj fotografia bratov v uliciach mesta Mexiko. Pod ňou bol popisok „Invázia v uliciach“.

Väčšina bratov, ktorí sa vtedy chceli zúčastniť jedného z tých niekoľkých zjazdov v Mexiku, musela priniesť veľké obete. Veľa delegátov prišlo zo vzdialených dedín, kam nevedie železničná trať, ba dokonca ani cesta. Bratia z jedného zboru napísali: „So svetom máme iba jedno spojenie — telegrafické — a ani to nie je priamo u nás.“ Preto museli niektorí delegáti ísť na muloch alebo niekoľko dní peši, len aby sa dostali na vlak, ktorý ich zobral do mesta, kde sa konal zjazd.

Väčšina Jehovových svedkov bola chudobná a ledva mali na cestu tam. Po príchode mnohí prespávali u miestnych bratov, ktorí ich láskavo prichýlili vo svojich domovoch. Iní spali v sálach Kráľovstva. V jednom prípade spalo asi 90 delegátov v budove pobočky, kde mal každý „posteľ z 20 krabíc s knihami“. Správa z Ročenky uviedla, že pre týchto vďačných hostí boli tieto „postele mäkšie a teplejšie ako betónová dlážka“.

Možnosť zísť sa na radostnom kresťanskom zjazde nepochybne stála za všetky obete, ktoré museli títo bratia a sestry priniesť. Vďačnosť, ktorú prejavovali zvestovatelia v Mexiku vtedy, vládne medzi nimi aj dnes, keď sa ich počet nepretržite blíži k hranici jedného milióna. * Mexická pobočka v roku 1949 o bratoch uviedla: „Náročné obdobie, ktoré prežívajú, neuhasilo ich nadšenie pre pravdu, pretože každý zjazd je ešte dlho po skončení jednou z hlavných tém ich rozhovorov, a bratia sa stále pýtajú: ‚Kedy budeme mať ďalší zjazd?‘“ Tieto slová platia dnes rovnako ako vtedy. (Z nášho archívu v Strednej Amerike.)