1., 2. Prečo je ôsma kapitola listu Rimanom dôležitá najmä pre pomazaných?

V ČASE Pamätnej slávnosti si možno všetci čítame slová z Rimanom 8:15–17. V tejto dôležitej biblickej pasáži nachádzame vysvetlenie, ako niektorí kresťania vedia, že sú pomazaní — svätý duch svedčí s ich duchom. Úvodný verš tejto kapitoly hovorí o pomazaných ako o „tých, ktorí sú v spojení s Kristom Ježišom“. Ale vzťahujú sa slová z ôsmej kapitoly len na pomazaných? Môžu mať z nich úžitok aj kresťania, ktorí majú nádej na život na zemi?

² Táto kapitola bola napísaná predovšetkým pre pomazaných. Dostávajú svätého ducha a očakávajú „prijatie za synov, oslobodenie od svojich tiel výkupným“. (Rim. 8:23) V budúcnosti sa stanú Božími synmi v nebesiach. Túto vyhliadku majú vďaka tomu, že Boh im na základe výkupnej obete odpustil hriechy a vyhlásil ich za spravodlivých ako svojich duchovných synov. (Rim. 3:23–26; 4:25; 8:30)

3. Prečo môžeme povedať, že poučenie z ôsmej kapitoly listu Rimanom platí aj pre tých, ktorí majú nádej na život na zemi?

³ Ôsma kapitola listu Rimanom je dôležitá aj pre tých, ktorí majú nádej na život na zemi. Prečo? Lebo Boh sa i na nich  v určitom zmysle pozerá ako na spravodlivých. Vidíme to z toho, čo Pavol napísal v predchádzajúcej časti svojho listu. V štvrtej kapitole hovorí o Abrahámovi. Tento muž viery žil ešte predtým, ako Jehova dal izraelskému národu Zákon, a oveľa skôr, ako Ježiš zomrel za naše hriechy. Abrahám mal pevnú vieru, a preto ho Jehova považoval za spravodlivého. (Prečítajte Rimanom 4:20–22.) Z toho istého dôvodu môže Jehova považovať za spravodlivých aj verných kresťanov, ktorí majú nádej na večný život na zemi. Preto i oni môžu mať úžitok z rady v ôsmej kapitole listu Rimanom.

4. Akú otázku by sme si mali položiť pri čítaní Rimanom 8:21?

⁴ V Rimanom 8:21 nachádzame záruku, že nový svet určite príde. V tomto verši čítame, že „tvorstvo bude oslobodené z otroctva porušiteľnosti a bude mať slávnu slobodu Božích detí“. Otázkou je, či v novom svete budeme aj my. Si presvedčený, že získaš túto odmenu? Teraz budeme hovoriť o tom, čo máme podľa ôsmej kapitoly listu Rimanom robiť, aby sme mohli žiť v novom svete.

5. Akú vážnu situáciu Pavol rozoberá v Rimanom 8:4–13?

⁵ Prečítajte Rimanom 8:4–13. V ôsmej kapitole listu Rimanom Pavol opisuje tých, ktorí „chodia v súlade s telom“, a tých, ktorí „chodia v súlade s duchom“. Niektorí si možno myslia, že tu robí rozdiel medzi ľuďmi, ktorí nepoznajú pravdu, a kresťanmi. Pavol však adresoval svoj list „tým, ktorí sú v Ríme ako Boží milovaní, povolaní, aby boli svätí“. (Rim. 1:7) Stavia teda do protikladu kresťanov, ktorí chodili v súlade s telom, s kresťanmi, ktorí chodili v súlade s duchom. Aký bol medzi nimi rozdiel?

6., 7. a) Aké rôzne významy môže mať výraz „telo“ v Biblii? b) Čo znamená výraz „telo“ použitý v Rimanom 8:4–13?

⁶ Najprv pouvažujme o výraze „telo“. Čo ním mal Pavol na mysli? „Telo“ sa v Biblii používa na označenie viacerých vecí. Niekedy sa vzťahuje na naše fyzické telo. (Rim. 2:28; 1. Kor. 15:39, 50) Môže sa tiež použiť na vyjadrenie príbuzenského vzťahu. Napríklad Ježiš „podľa tela pochádzal z Dávidovho semena“  a Pavol sa pozeral na Židov ako na „svojich príbuzných podľa tela“. (Rim. 1:3; 9:3)

⁷ Kľúč k pochopeniu výrazu „telo“ z Rimanom 8:4–13 nachádzame v siedmej kapitole. Pavol napísal, že niektorí kresťania „boli v súlade s telom“, lebo podliehali „hriešnym vášňam, ktoré pôsobili v [ich] údoch“. (Rim. 7:5) „Tí, ktorí sú v súlade s telom“, teda „zameriavajú svoju myseľ na veci tela“. Pavol tu hovoril o ľuďoch, ktorí sa v živote sústreďujú na svoje nesprávne túžby a sklony a dajú sa nimi ovládať. Riadia sa hlavne svojimi žiadosťami, popudmi a vášňami, či už v sexuálnom, alebo inom ohľade.

8. Prečo bolo potrebné varovať kresťanov, aby nechodili „podľa tela“, aj keď boli pomazaní?

⁸ Ale prečo Pavol upozornil pomazaných kresťanov na nebezpečenstvo žiť „v súlade s telom“? Hrozí podobné nebezpečenstvo aj dnešným kresťanom, ktorých Boh prijal za svojich priateľov a pozerá sa na nich ako na spravodlivých? Áno, lebo každému sa môže stať, že začne chodiť v súlade s hriešnym telom. Napríklad Pavol napísal, že niektorí kresťania v Ríme boli otrokmi „vlastného brucha“, čiže žiadostí. Mohlo ísť o sexuálne žiadosti alebo túžby po jedle, pití a iných veciach. Niektorí z nich „zvádzali srdcia dôverčivých“. (Rim. 16:17, 18; Fil. 3:18, 19; Júda 4, 8, 12) A spomeňme si na situáciu v Korinte, keď sa istý brat dopúšťal sexuálnej nemravnosti, lebo žil s „manželkou svojho otca“. (1. Kor. 5:1) Nie div, že Boh prostredníctvom Pavla varoval kresťanov, aby nezameriavali „svoju myseľ na veci tela“. (Rim. 8:5, 6)

9. Na koho sa nevzťahujú Pavlove slová v Rimanom 8:6?

⁹ Táto výstraha je aktuálna i dnes. Aj keď niekto slúži Bohu už veľa rokov, časom by sa mohol začať v mysli zameriavať na telesné veci. Teraz nehovoríme o kresťanovi, ktorý príležitostne premýšľa o jedle, zamestnaní, zábave alebo dokonca o romantickom vzťahu. Všetky tieto veci patria k životu. Sám Ježiš si vedel vychutnať jedlo a nasýtil i ostatných. Uvedomoval si tiež potrebu odpočinku. A Pavol napísal, že v manželstve majú svoje miesto aj sexuálne vzťahy.

10. Čo znamenajú slová „zameriavať [na niečo] svoju myseľ“?

 ¹⁰ Čo mal teda Pavol na mysli, keď hovoril o „telesnom zmýšľaní“? Grécke slovo, ktoré je tu preložené slovom „zmýšľať“, znamená „zamerať sa na niečo v mysli alebo v srdci, premyslene niečo naplánovať s ohľadom na skrytý sklon alebo postoj“. Tí, ktorí žijú „v súlade s telom“, dovoľujú, aby hriešne sklony mali rozhodujúci vplyv na ich život. Istý učenec o myšlienke z Rimanom 8:5 napísal: „Byť v mysli na niečo zameraný znamená veľmi sa o to zaujímať, neustále o tom hovoriť, zaoberať sa tým, ba priam sa v tom vyžívať; v tomto prípade na veci týkajúce sa tela.“

11. Napríklad akým veciam niektorí venujú prílišnú pozornosť?

¹¹ Kresťania v Ríme sa potrebovali preskúmať, na čo sú v živote zameraní. Mali si položiť otázku, či nie sú zameraní na „veci tela“ a či tieto veci neovládajú ich život. Aj my by sme sa mali rovnako preskúmať. Čo nás najviac zaujíma a o čom najradšej rozprávame? O čom každý deň premýšľame? Niektorí sa možno zameriavajú na výzdobu bytu, nové módne štýly, peňažné investície, dovolenky alebo rôzne druhy vín a podobne. Tieto veci nie sú samy osebe zlé. Sú normálnou súčasťou života. Napríklad Ježiš sa postaral o víno na svadbe a Pavol radil Timotejovi, aby užíval „trochu vína“. (1. Tim. 5:23; Ján 2:3–11) Ale vieš si predstaviť, že by Ježiš a Pavol o víne neustále hovorili, zaoberali sa ním, ba priam sa v ňom vyžívali? Bolo víno ich vášňou? Nie. A čo my? O čo sa v živote najviac zaujímame?

12., 13. Prečo je to vážna vec, keď „zameriavame svoju myseľ na veci tela“?

¹² Sebaskúmanie je veľmi dôležité. Prečo? Pavol napísal: „Telesné zmýšľanie znamená smrť.“ ​(Rim. 8:6) To je naozaj vážna vec! Telesné zmýšľanie vedie dnes k duchovnej smrti a v budúcnosti k strate života. Pavol však nehovorí, že ak niekto začal „zameriavať svoju myseľ na veci tela“, musí to nevyhnutne viesť k jeho smrti. Je možné sa zmeniť. Spomeň si na muža z Korintu, ktorý išiel za „telom“ a musel byť vylúčený. No rozhodol sa zmeniť. Zavrhol nemravný spôsob života a opäť začal slúžil Jehovovi. (2. Kor. 2:6–8)

¹³ Muž z Korintu bol extrémnym prípadom človeka, ktorý žil „v súlade s telom“, a predsa sa dokázal zmeniť. A takú zmenu dokážu urobiť ľudia i dnes. Ak niektorý kresťan začal podliehať hriešnym žiadostiam, aj on sa môže zmeniť, najmä ak nezašiel tak ďaleko ako spomínaný muž. Pavlovo varovanie, ako môžu skončiť tí, ktorí „zameriavajú svoju myseľ na veci tela“, by malo byť pre kresťanov silným podnetom, aby urobili vo svojom živote potrebné zmeny.

14., 15. a) O akej pozitívnej vyhliadke nás Pavol uisťuje? b) Čo „duchovné zmýšľanie“ neznamená?

¹⁴ Pavol nás najprv varoval pred „telesným zmýšľaním“ a potom nás uistil o niečom pozitívnom: „Duchovné zmýšľanie znamená život a pokoj.“ To je úžasná vyhliadka! Ako ju môžeme získať?

¹⁵ „Duchovné zmýšľanie“ neznamená, že človek stratí kontakt s realitou. Od duchovne zmýšľajúceho človeka sa nevyžaduje, aby stále premýšľal a hovoril  len o Biblii, o láske k Bohu a o nádeji do budúcnosti. Veď Pavol a iní kresťania v prvom storočí, ktorí sa páčili Bohu, viedli normálny život. Vedeli sa tešiť z jedla a pitia. Mnohí boli v manželstve, vychovávali deti a zarábali si na živobytie. (Mar. 6:3; 1. Tes. 2:9)

16. Na čo sa Pavol sústreďoval?

¹⁶ Pavol a iní však nedovolili, aby sa ich život točil iba okolo bežných vecí. Z biblickej správy sa dozvedáme, že hoci sa Pavol živil ako výrobca stanov, sústreďoval sa na zvestovateľskú a vyučovaciu činnosť. (Prečítajte Skutky 18:2–4; 20:20, 21, 34, 35.) Áno, Pavol využíval všetky duchovné opatrenia od Jehovu a zameriaval sa na službu. A práve k tomu povzbudzoval bratov a sestry v Ríme. Mali napodobňovať jeho príklad a to by sme mali robiť aj my. (Rim. 15:15, 16)

17. K čomu povedie „duchovné zmýšľanie“?

¹⁷ K čomu to povedie, ak sa budeme stále zameriavať na službu Jehovovi? Odpoveď nachádzame v Rimanom 8:6: „Duchovné zmýšľanie znamená život a pokoj.“ Zmýšľať duchovne znamená dovoľovať svätému duchu, aby ovplyvňoval a ovládal naše uvažovanie. Potom sa budeme na veci pozerať rovnako ako Boh. Keď sa zameriavame na duchovné veci, už dnes sa môžeme tešiť z uspokojujúceho a zmysluplného života. A v budúcnosti získame trvalú odmenu — večný život v nebesiach alebo na zemi.

18. Prečo „duchovné zmýšľanie“ vedie k pokoju?

¹⁸ Rozoberme si teraz sľub, že „duchovné zmýšľanie znamená... pokoj“. Dnes mnoho ľudí zúfalo túži nájsť vnútorný pokoj, ale nedarí sa im to. No my sme ho už našli. Z takého pokoja sa tešíme okrem iného aj preto, lebo sa usilujeme o pokojné vzťahy s členmi rodiny a zboru. Uvedomujeme si, že všetci sme nedokonalí. Preto občas vzniknú medzi nami nezhody. Keď sa to stane, riadime sa Ježišovou radou: „Zmier sa so svojím bratom.“ ​(Mat. 5:24) Túto radu ľahšie uplatníme, keď si uvedomíme, že bratia a sestry tiež slúžia „Bohu, ktorý dáva pokoj“. (Rim. 15:33; 16:20)

19. Čo výnimočné získame, keď budeme zameraní duchovne?

¹⁹ Keď si zachovávame „duchovné zmýšľanie“, môžeme sa tešiť aj z pokojného vzťahu k nášmu Stvoriteľovi, čo má pre nás nesmiernu hodnotu. Izaiáš zapísal o Jehovovi slová, ktoré platili už v jeho dňoch, ale dnes sa spĺňajú v ešte väčšom rozsahu: „Ľudí oddanej mysle zachováš v pokoji a šťastí, lebo dôverujú tebe.“ ​(Iz. 26:3, Preklad A. Boteka s komentármi Jeruzalemskej Biblie; prečítajte Rimanom 5:1.)

20. Prečo si vďačný za radu v ôsmej kapitole Rimanom?

²⁰ Bez ohľadu na to, či sme pomazaní alebo máme nádej na večný život na zemi, všetci môžeme mať úžitok z inšpirovanej rady v ôsmej kapitole listu Rimanom. Sme veľmi vďační za povzbudenie, aby sme nedovolili svojim žiadostiam, čiže „telu“, aby mali rozhodujúci vplyv na náš život. Uvedomujeme si, aké múdre je žiť v súlade s uistením: „Duchovné zmýšľanie znamená život a pokoj.“ Keď budeme zameraní duchovne, prinesie nám to trvalú odmenu, lebo Pavol napísal: „Mzda, ktorú platí hriech, je smrť, ale dar, ktorý dáva Boh, je večný život prostredníctvom Ježiša Krista, nášho Pána.“ ​(Rim. 6:23)