1. K čomu Najvyšší Boh prizýva iných?

JEHOVA je Najvyšší Boh, Stvoriteľ všetkých vecí a Zdroj nekonečnej múdrosti a moci. Jeho služobník Jób si to uvedomil, keď mu Jehova položil rad otázok týkajúcich sa stvoriteľských diel. Jób odpovedal: „Spoznal som, že si schopný urobiť všetko, a niet myšlienky, ktorá by bola pre teba nedosiahnuteľná.“ ​(Jób 42:2) Jehova dokáže vykonať všetko, čo si želá, a nepotrebuje pomoc iných. Napriek tomu od začiatku s láskou pozýva druhých, aby s ním spolupracovali na uskutočnení jeho predsavzatia.

2. K akej dôležitej činnosti prizval Jehova svojho Syna?

² Prvým, koho Jehova stvoril, bol jeho jednosplodený duchovný Syn. Umožnil mu, aby sa s ním podieľal na všetkých ďalších stvoriteľských dielach, tak duchovných, ako aj hmotných. (Ján 1:1–3, 18) Apoštol Pavol o Ježišovi napísal: „Jeho prostredníctvom boli stvorené všetky iné veci v nebesiach a na zemi, viditeľné a neviditeľné, či sú to už  tróny alebo panstvá alebo vlády alebo vrchnosti. Všetky iné veci boli stvorené prostredníctvom neho a pre neho.“ ​(Kol. 1:15–17) Teda Jehova poctil svojho Syna tým, že ho prizval k stvoriteľskej činnosti, ale aj tým, že sa postaral, aby bola táto skutočnosť o jeho Synovi známa.

3. Čo umožnil Jehova Adamovi a prečo?

³ Jehova pozýva k spolupráci aj ľudí. Adamovi napríklad umožnil, aby pomenoval zvieratá. (1. Mojž. 2:19, 20) Adam určite pozoroval každé zviera s veľkým potešením, všímal si jeho charakteristické črty a potom premýšľal, aké meno by bolo preň najvhodnejšie. Jehova mohol pomenovať zvieratá aj sám, veď ich stvoril. No láskavo dal túto možnosť Adamovi. Dal mu aj inú úlohu — rozšíriť raj za hranice záhrady Eden na celú zem. (1. Mojž. 1:27, 28) Žiaľ, Adam sa nakoniec rozhodol, že nebude s Bohom spolupracovať. To malo katastrofálne následky nielen preňho, ale aj pre celé jeho potomstvo. (1. Mojž. 3:17–19, 23)

4. Ako sa na uskutočňovaní Božieho predsavzatia podieľali niektorí ľudia?

⁴ Neskôr Boh pozval aj iných ľudí, aby mali podiel na uskutočňovaní jeho predsavzatia. Noach postavil koráb, v ktorom spolu so svojou rodinou prežil celosvetovú potopu. Mojžiš vyslobodil izraelský národ z Egypta. Jozua voviedol Izraelitov do Zasľúbenej krajiny. Šalamún postavil v Jeruzaleme chrám. Mária sa stala Ježišovou matkou. Všetci títo verní Boží služobníci, ako aj mnohí ďalší, spolupracovali s Jehovom, aby sa mohla diať jeho vôľa.

5. Na akej práci sa môžeme podieľať? Musel nás do nej Jehova zapojiť? (Pozri obrázok v úvode článku.)

⁵ Nás dnes Jehova pozýva, aby sme čo najviac podporovali mesiášske Kráľovstvo. Je veľa spôsobov, ako sa môžeme zapojiť do svätej služby. Hoci nie každý kresťan sa môže podieľať na všetkých jej formách, každý sa môže zapojiť do zvestovania dobrého posolstva o Kráľovstve. Samozrejme, Jehova nás k tejto práci nemusel pozvať. Mohol sa rozhodnúť, že on sám sa bude prihovárať ľuďom priamo z neba. Ježiš povedal, že Jehova môže spôsobiť, aby o mesiášskom Kráľovi kričali kamene. (Luk. 19:37–40) No Jehova nám umožnil, aby sme boli jeho „spolupracovníkmi“. (1. Kor. 3:9) Apoštol Pavol napísal: „Spolupracujeme s ním a aj vás úpenlivo prosíme, aby ste neprijímali Božiu nezaslúženú láskavosť tak, aby vám unikol jej účel.“ ​(2. Kor. 6:1) Spolupráca s Bohom je obrovská česť, ktorá nám prináša nesmiernu radosť. Pozrime sa na niekoľko dôvodov, prečo je to tak.

6. Ako Boží prvorodený Syn opísal svoje pocity pri spolupráci s Otcom?

⁶ Jehovovi služobníci oddávna nachádzajú radosť v tom, že môžu spolupracovať s Bohom. Skôr než Boží prvorodený Syn prišiel na zem, ako zosobnená múdrosť povedal: „Sám Jehova ma vytvoril ako začiatok svojej cesty... stala som sa pri ňom majstrom v diele a stala som sa tým, čo mal zvlášť rád deň čo deň, a celý čas som sa pred ním radovala.“ ​(Prísl. 8:22, 30) Ježiš s radosťou pracoval po boku svojho Otca. Tešil sa nielen  z práce, ktorú konal, ale aj z toho, že Jehova ho má rád. A ako je to s nami?

7. Prečo nám zvestovateľská služba prináša radosť?

⁷ Ježiš povedal, že tak dávanie, ako aj prijímanie prináša šťastie. (Sk. 20:35) Boli sme šťastní, keď sme spoznali pravdu, a sme šťastní, keď sa o ňu delíme s druhými. Vidíme radosť v očiach tých, ktorí boli duchovne hladní, ale teraz začínajú spoznávať Boha a chápať vzácne pravdy z jeho Slova. Hlboko na nás pôsobí, keď menia svoje zmýšľanie i spôsob života. Uvedomujeme si, že oznamovať dobré posolstvo je životne dôležitá činnosť. Vďaka nej môžu tí, ktorí sa zmieria s Bohom a stanú sa jeho priateľmi, získať večný život. (2. Kor. 5:20) Existuje nejaká radostnejšia a uspokojujúcejšia práca, než pomáhať ľuďom, aby sa vydali na cestu vedúcu k večnému životu?

8. Ako sa niektorí vyjadrili o tom, akú radosť im prináša spolupráca s Jehovom?

⁸ Sme šťastní, keď ľudia prijímajú dobré posolstvo. Ale radosť máme aj z toho, že sa páčime Jehovovi, a z toho, že si cení naše úsilie, ktoré v službe vynakladáme. (Prečítajte 1. Korinťanom 15:58.) Marco z Talianska hovorí: „Som taký rád, že dávam to najlepšie Jehovovi, a nie niekomu, kto o chvíľu zabudne, čo som preňho urobil.“ A Franco, ktorý tiež slúži v Taliansku, sa vyjadril: „Jehova nám prostredníctvom svojho Slova a duchovných opatrení denne pripomína, že nás miluje a že všetko, čo preňho robíme, je dôležité, nech sa nám to zdá akokoľvek bezvýznamné. Preto ma spolupráca s Bohom robí šťastným a dáva môjmu životu zmysel.“

9. Aký vzťah sa vytvoril medzi Jehovom a Ježišom a prečo?

⁹ Keď spolupracujeme s tými, ktorých máme radi, lepšie spoznávame ich vlastnosti a vytvára sa medzi nami bližší vzťah. Vieme o nich nielen to, aké majú ciele, ale aj ako ich chcú dosiahnuť. Ježiš spolupracoval s Jehovom možno miliardy rokov, takže sa medzi nimi vytvorilo mimoriadne silné, nezlomné puto lásky. O ich blízkom vzťahu Ježiš povedal: „Ja a Otec sme jedno.“ ​(Ján 10:30) Bola medzi nimi pozoruhodná jednota a vždy pracovali v úplnom súlade.

10. Ako nás zvestovateľská služba približuje k Bohu i k druhým?

¹⁰ Ježiš prosil Jehovu, aby bdel nad jeho učeníkmi. Prečo? V modlitbe povedal: „Aby boli jedno, tak ako sme my.“ ​(Ján 17:11) Ak sa riadime Božími normami a zúčastňujeme sa na zvestovaní dobrého posolstva, lepšie spoznávame Božie príťažlivé vlastnosti. Učíme sa, že je múdre dôverovať mu a poslúchať ho. Keď sa približujeme k Bohu, aj on sa približuje  k nám. (Prečítajte Jakuba 4:8.) Zároveň sme si bližší aj s našimi duchovnými bratmi a sestrami, lebo prežívame rovnaké radosti i starosti a máme rovnaké ciele. Áno, spoločne pracujeme, spoločne sa radujeme a spoločne vytrvávame v ťažkostiach. Octavia, ktorá žije v Británii, hovorí: „Keď spolupracujem s Jehovom, približuje ma to aj k druhým. Naše vzťahy a priateľstvá už nie sú povrchné, lebo máme spoločný cieľ a kráčame rovnakým smerom.“ Cítiš to tak aj ty? Nepriťahuje ťa to k druhým, keď vidíš, aké úsilie vynakladajú, aby sa páčili Jehovovi?

11. Čo nás v novom svete ešte viac priblíži k Jehovovi a k našim bratom?

¹¹ Putá lásky, ktoré nás spájajú s Bohom a so spolukresťanmi, môžu byť pevné už dnes. Ale v spravodlivom novom svete budú ešte pevnejšie. Len si pomysli, aká práca je pred nami! Budeme vítať vzkriesených a učiť ich o Jehovovi. Budeme premieňať zem na raj. To vôbec nie sú malé úlohy. Budeme šťastní, že budeme pracovať plece pri pleci a postupne spieť k dokonalosti pod vládou mesiášskeho Kráľovstva. Všetci ľudia budú mať medzi sebou také blízke vzťahy ako nikdy predtým. Budú sa tešiť aj z mimoriadne blízkeho vzťahu k Bohu, ktorý „uspokojí túžbu všetkého živého“. (Žalm 145:16)

12. V akom zmysle nás zvestovateľská služba chráni?

¹² Vzťah k Jehovovi si musíme chrániť. Keďže sme nedokonalí a žijeme vo svete, ktorému vládne Satan Diabol, ľahko by sme mohli začať premýšľať a konať ako ľudia vo svete. Duch sveta je ako riečny prúd, ktorý by nás mohol unášať zlým smerom. Aby nás nestrhol, musíme zo všetkých síl plávať proti prúdu. Podobne musíme tvrdo pracovať na tom, aby sme sa nenechali ovplyvniť Satanovým svetom. Ochranou je pre nás zvestovateľská služba. Počas nej sa zameriavame na dôležité a užitočné duchovné veci, nie na to, čo by mohlo oslabiť našu vieru. (Fil. 4:8) Službou si posilňujeme vieru, lebo si pripomíname Božie sľuby a láskavé normy. A zároveň si udržiavame duchovnú výzbroj v neporušenom stave. (Prečítajte Efezanom 6:14–17.)

13. Ako sa na zvestovateľskú službu pozerá jeden brat z Austrálie?

¹³ Ak sme plne zamestnaní zvestovaním dobrého posolstva a inými duchovnými činnosťami, jednoducho nemáme čas príliš sa zaoberať vlastnými problémami. To nás chráni. Joel z Austrálie hovorí: „Zvestovateľská služba mi pomáha nestratiť kontakt s realitou. Pripomína mi, aké ťažkosti ľudia zažívajú, a aký úžitok mám z toho, že uplatňujem biblické zásady. Služba mi pomáha aj v tom, aby som zostal pokorný. Dáva mi príležitosť spoliehať sa na Jehovu a na svojich bratov a sestry.“

14. Prečo môžeme povedať, že naša vytrvalosť v službe je dôkazom toho, že je s nami Boží duch?

¹⁴ Zvestovateľská činnosť nás tiež presviedča o tom, že je s nami Boží duch. Uveďme si jeden príklad. Predstav si, že by si dostal za úlohu ľuďom vo svojom okolí rozvážať chlieb. Za túto prácu by ti však nikto neplatil ani neuhrádzal výdavky. A navyše by si zistil, že väčšina ľudí ten chlieb nechce a niektorí ťa dokonca nenávidia za to, že im ho nosíš.  Ako dlho by si v takej práci vydržal? Negatívna reakcia ľudí by ťa asi znechutila a nemal by si vnútornú silu na to, aby si v nej pokračoval. Napriek tomu mnohí z nás vytrvávajú v službe celé roky. Nikto nám neuhrádza výdavky a ľudia nami pohŕdajú alebo sme terčom posmechu. Nie je to dôkaz, že na nás pôsobí Boží duch?

15. Ako súvisí s Božím predsavzatím zvestovanie dobrého posolstva?

¹⁵ Ako súvisí zvestovanie dobrého posolstva s Jehovovým láskyplným predsavzatím? Jehova chcel, aby ľudia žili na zemi večne. A hoci Adam zhrešil, Jehova svoje predsavzatie nezmenil. (Iz. 55:11) Postaral sa o to, aby boli ľudia oslobodení spod rozsudku hriechu a smrti. Ježiš konal v súlade s Božím zámerom, keď prišiel na zem a obetoval svoj život za poslušných ľudí. No aby mohli Boha poslúchať, musia vedieť, čo sa od nich očakáva. Preto ich Ježiš vyučoval a hovoril im o Božích požiadavkách. Svojim učeníkom prikázal, aby robili to isté. Teda keď pomáhame druhým, aby sa zmierili s Bohom, máme priamy podiel na Jehovovom láskyplnom opatrení, ktorého cieľom je zachrániť ľudí od hriechu a smrti.

16. Ako zvestovateľská služba súvisí s Božími najväčšími prikázaniami?

¹⁶ Keď pomáhame druhým nájsť cestu k večnému životu, prejavujeme lásku nielen im, ale aj Jehovovi, „ktorého vôľou je to, aby boli ľudia každého druhu zachránení a prišli k presnému poznaniu pravdy“. (1. Tim. 2:4) Keď Ježiš dostal otázku, ktorý z Božích zákonov je najdôležitejší, odpovedal: „‚Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou.‘ Toto je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé, jemu podobné, je toto: ‚Budeš milovať svojho blížneho ako sám seba.‘“ ​(Mat. 22:37–39) Teda keď zvestujeme dobré posolstvo, dokazujeme, že poslúchame tieto príkazy. (Prečítajte Skutky 10:42.)

17. Ako sa pozeráš na to, že máš česť zvestovať dobré posolstvo?

¹⁷ Čo myslíš, nemáme mnoho dôvodov na radosť? Jehova nám dal prácu, ktorá nás robí šťastnými, približuje nás k nemu i k druhým a duchovne nás chráni. Tým, že sa na nej podieľame, dokazujeme, že milujeme Boha i našich blížnych. Boží ľud na celej zemi má rôzne okolnosti. No či už sme mladí, alebo starší, bohatí, alebo chudobní, silní, alebo slabí, všetci nachádzame spôsoby, ako sa deliť s inými o to, čomu veríme. Pravdepodobne budeš súhlasiť s tým, čo povedala Chantel z Francúzska: „Tá najmocnejšia bytosť vo vesmíre, Stvoriteľ všetkých vecí, šťastný Boh mi vraví: ‚Choď! Hovor! Hovor v mojom mene a hovor zo srdca. Dám ti silu, svoje Slovo, Bibliu, pomoc z neba, spoločníkov na zemi, dobré školenie a presné pokyny v pravý čas.‘ Je úžasnou cťou robiť to, o čo nás Jehova žiada, a spolupracovať s naším Bohom!“