1. Prečo je dôležité byť pripravení na katastrofu?

 PRIPRAVENOSŤ nám môže zachrániť život. Napríklad keď dôjde k prírodnej katastrofe, tí, ktorí boli na ňu pripravení, majú väčšiu šancu, že prežijú, a dokonca môžu pomôcť aj druhým. Jedna európska humanitárna organizácia má takéto heslo: „Dobrá príprava je kľúčová.“

 2. Prečo by sme mali byť pripravení na veľké súženie? (Matúš 24:44)

² „Veľké súženie“ sa začne nečakane. (Mat. 24:21) No na rozdiel od mnohých prírodných katastrof vieme, že príde. Asi pred 2 000 rokmi Ježiš svojim nasledovníkom povedal, aby naň boli pripravení. (Prečítajte Matúša 24:44.) Keď budeme pripravení, veľké súženie ľahšie zvládneme a dokážeme v tom pomôcť aj druhým. (Luk. 21:36)

 3. Ako nám vytrvalosť, súcit a láska pomôže, aby sme boli na veľké súženie pripravení?

³ V tomto článku sa zameriame na tri vlastnosti, ktoré nám pomôžu, aby sme boli na veľké súženie pripravení. Čo urobíme, keď budeme musieť oznamovať tvrdé posolstvo súdu a ľudia sa k nám budú správať veľmi nepriateľsky? (Zjav. 16:21) Budeme potrebovať vytrvalosť, aby sme dokázali Jehovu poslúchať a dôverovať mu, že nás ochráni. Ako sa zachováme, keď naši bratia prídu o majetok? (Hab. 3:17, 18) Súcit nás bude motivovať k tomu, aby sme im pomohli. A čo ak počas útoku koalície národov budeme musieť určitý čas žiť s bratmi a sestrami  v nejakom malom priestore? (Ezech. 38:10–12) Silná láska nám pomôže, aby sme to zvládli.

 4. Ako z Biblie vyplýva, že na vytrvalosti, súcite a láske musíme ďalej pracovať?

⁴ K týmto trom vlastnostiam nás povzbudzuje aj Božie Slovo. V Lukášovi 21:19 sa píše: „Keď vytrváte, zachránite si život.“ V Kolosanom 3:12 sa hovorí: „Oblečte si... súcit.“ A v 1. Tesaloničanom 4:9, 10 čítame: „Boh vás učí, aby ste milovali jeden druhého... Nabádame vás však, bratia, aby ste v tom ďalej rástli.“ Všetky tieto slová boli určené pre kresťanov, ktorí už boli vytrvalí, súcitní a milovali druhých. No bolo potrebné, aby na tom ďalej pracovali. A to isté musíme robiť aj my. Preto si najprv ukážeme, ako tieto vlastnosti prejavovali kresťania v prvom storočí, a potom si povieme, ako ich v tom môžeme napodobňovať. Vďaka tomu budeme na veľké súženie dobre pripravení.

 5. Vďaka čomu kresťania v prvom storočí vytrvávali v skúškach?

⁵ Kresťania v prvom storočí potrebovali vytrvalosť. (Hebr. 10:36) Prečo? Okrem bežných problémov zažívali aj iné ťažkosti. Mnohí boli prenasledovaní, a to nielen židovskými náboženskými vodcami a rímskou vládou, ale aj vlastnou rodinou. (Mat. 10:21) A aj v zbore museli niekedy čeliť odpadlíkom, ktorí šírili falošné náuky a chceli ho rozdeliť. (Sk. 20:29, 30) No aj napriek tomu títo kresťania vytrvávali. (Zjav. 2:3) Čo im pomáhalo? Premýšľali o Božích služobníkoch z minulosti, ktorí vytrvali, napríklad o Jóbovi. (Jak. 5:10, 11) Modlili sa, aby im Jehova dával silu. (Sk. 4:29–31) A mysleli na to, čo dobré ich vytrvalosť prinesie. (Sk. 5:41)

 6. Čo sa môžeš naučiť od Merity?

⁶ Aj nám pomôže vytrvávať to, keď budeme premýšľať o príkladoch vytrvalosti, o ktorých sa píše v Biblii a v našich publikáciách. Pomohlo to aj jednej sestre z Albánska, ktorá sa volá Merita. V rodine jej kvôli pravde fyzicky ubližovali. Hovorí: „Keď som si v Biblii čítala o Jóbovi, veľmi to na mňa zapôsobilo. Hoci vôbec nevedel, prečo tak trpí, povedal: ‚Kým nezomriem, nevzdám sa svojej oddanosti Bohu!‘ (Jób 27:5) V porovnaní s tým, čo prežíval on, boli moje problémy len maličkosti. A navyše ja som vedela, kto je za tým.“

 7. Čo by sme sa mali naučiť už dnes, aj keď nezažívame žiadne vážne problémy?

⁷ Na vytrvalosti môžeme pracovať aj tak, že budeme Jehovovi hovoriť o všetkom, čo nás trápi. (Fil. 4:6; 1. Tes. 5:17) Možno momentálne neriešiš žiadny vážny problém. Ale čo urobíš, keď si nahnevaný, nevieš, ako ďalej, alebo je toho na teba priveľa? Obrátiš sa na Jehovu? Ak už dnes hovoríš s Jehovom o svojich každodenných problémoch, určite sa naňho obrátiš aj v budúcnosti, keď príde niečo ťažšie. Budeš si istý, že on presne vie, kedy a ako ti pomôcť. (Žalm 27:1, 3)

 8. Čo sa o vytrvalosti v skúškach učíš od Miry? (Jakub 1:2–4) (Pozri aj obrázok.)

⁸ Keď už dnes vytrvávame aj napriek skúškam, je veľmi pravdepodobné, že sa nevzdáme ani vo veľkom súžení. (Rim. 5:3) Prečo to môžeme povedať? Veľa bratov a sestier povedalo, že keď v nejakej  skúške vytrvali, posilnilo to ich vieru, že Jehova je ochotný a pripravený im pomôcť. A táto viera im zase pomohla vytrvať v ďalšej skúške. (Prečítajte Jakuba 1:2–4.) To, že to takto funguje, môže potvrdiť aj priekopníčka Mira z Albánska. Niekedy má pocit, že nikto nemá toľko problémov ako ona. Ale potom začne premýšľať, koľkokrát jej Jehova už za tých 20 rokov pomohol, a povie si: Zostaň verná. Predsa len tak nezahodíš všetky tie roky a všetky tie bitky, ktoré si s Jehovovou pomocou vyhrala. Tak ako Mira, aj ty si môžeš pripomínať, koľkokrát ti už Jehova pomohol. Buď si istý, že vie o každej náročnej situácii, v ktorej si vytrval, a že ťa odmení. (Mat. 5:10–12) Keď sa potom začne veľké súženie, dokážeš vytrvať i tentokrát, pretože si sa už naučil, ako zvládať náročné situácie.

 9. Ako kresťania v sýrskej Antiochii ukázali, že sú súcitní?

⁹ Zamyslime sa nad tým, čo sa stalo, keď kresťanov v Judei postihol hladomor. Keď sa o tom dozvedeli ich spolukresťania v sýrskej Antiochii, určite s nimi súcitili. No nielen to. Niečo pre nich aj urobili. „Rozhodli sa, že každý podľa svojich možností pošle hmotnú pomoc bratom v Judei.“ (Sk. 11:27–30) Hoci Judea bola od nich ďaleko, nezabránilo im to v tom, aby im pomohli. (1. Jána 3:17, 18)

10. Ako môžeme prejaviť súcit bratom a sestrám, ktorých postihla katastrofa? (Pozri aj obrázok.)

¹⁰ Aj my dnes môžeme prejaviť súcit a bez váhania pomôcť bratom a sestrám, ktorých postihla nejaká katastrofa. Napríklad sa môžeme opýtať starších, s čím by sme mohli pomôcť, môžeme prispieť na celosvetovú činnosť alebo sa modliť za tých, ktorých katastrofa postihla. b (Prísl. 17:17) Napríklad v roku 2020 bolo kvôli pandémii covidu-19 na celom svete zriadených viac ako 950 výborov pre humanitárnu pomoc. Všetci, ktorí sa do humanitárnej pomoci zapájajú, si zaslúžia veľkú pochvalu. Súcit ich motivuje k tomu, aby bratom a sestrám zabezpečili to, čo potrebujú, povzbudzovali ich a niekedy im opravili alebo znovu postavili domy či sály Kráľovstva. (Porovnaj 2. Korinťanom 8:1–4.)

11. K čomu vedie to, keď sme súcitní?

¹¹ Keď po katastrofe súcitne pomáhame našim bratom a sestrám, druhí si to všímajú. Napríklad v roku 2019 hurikán Dorian zničil jednu sálu Kráľovstva na Bahamách. Keď ju bratia začali opravovať, spýtali sa jedného dodávateľa, koľko by asi stáli práce, ktoré bolo potrebné urobiť. Povedal im: „Rád to pre vás urobím zadarmo... zabezpečím aj náradie, ľudí a materiál... Obdivujem, čo jeden pre druhého robíte, a aj ja chcem vašej organizácii pomôcť.“ Väčšina ľudí Jehovu nepozná, ale mnohí si všímajú to, čo robíme my, Jehovovi svedkovia. Svojím súcitným správaním môžeme druhých priťahovať k nášmu nebeskému Otcovi, ktorý je „bohatý v milosrdenstve“, a to je pre nás veľká česť. (Ef. 2:4)

12. Ako nám vo veľkom súžení pomôže to, keď už dnes prejavujeme súcit? (Zjavenie 13:16, 17)

 ¹² Súcit budeme potrebovať aj vo veľkom súžení. Prečo? V Biblii sa píše, že tí, ktorí nebudú podporovať politický systém, budú zažívať problémy – a to v súčasnosti, ako aj vo veľkom súžení. (Prečítajte Zjavenie 13:16, 17.) Našim bratom a sestrám možno budú chýbať základné veci a budú potrebovať našu pomoc. Keď náš Kráľ Ježiš Kristus príde vykonať rozsudok, určite chceme, aby videl, že sme súcitní, a povedal nám: „Prijmite ako dedičstvo Kráľovstvo.“ (Mat. 25:34–40)

13. Čo mali kresťania podľa Rimanom 15:7 robiť, aby si posilňovali lásku?

¹³ Kresťania v prvom storočí boli známi tým, že si prejavujú lásku. Ale bolo to pre nich vždy ľahké? Zamyslime sa nad tým, aký rôznorodý bol zbor v Ríme. Neboli tam len Židia, ktorí sa od malička učili poslúchať Mojžišov Zákon, ale aj ľudia z iných národov, ktorí mali iné zvyky a pochádzali z úplne iného prostredia. Niektorí kresťania boli zrejme otroci, zatiaľ čo iní boli slobodní. Niektorí možno dokonca otrokov vlastnili. Čo im pomohlo, aby prekonali takéto veľké rozdiely a prejavovali si lásku? Apoštol Pavol ich nabádal: „Navzájom sa vítajte.“ (Prečítajte Rimanom 15:7.) Čo tým myslel? Slovo preložené ako „vítať“ znamená láskavo alebo pohostinne niekoho prijať, či už u seba doma, alebo do okruhu svojich priateľov. Napríklad apoštol Pavol povedal Filemonovi, aby láskavo prijal Onezima, otroka, ktorý od neho predtým utiekol. (Filem. 17) A Priscilla a Akvila sa ujali Apolla, ktorý o kresťanstve vedel menej ako oni, a vzali ho k sebe. (Sk. 18:26) Títo kresťania nedovolili, aby rozdiely, ktoré medzi nimi boli, narušili ich vzťahy, ale boli si blízki a „vítali sa navzájom“.

14. Ako jedni manželia ukázali, že majú radi bratov a sestry?

¹⁴ Aj my môžeme našim bratom a sestrám ukázať, že ich máme radi, keď ich prijmeme medzi svojich priateľov. A často je to tak, že nám lásku opätujú. (2. Kor. 6:11–13) Ako príklad si uveďme jedných manželov, ktorí slúžili ako misionári v západnej Afrike. Krátko nato, ako začali slúžiť na novom mieste, vypukla pandémia covidu-19. A tak sa nemohli osobne stretávať s bratmi a sestrami zo zboru. Ako im prejavili lásku? Boli s nimi v kontakte cez videohovory a stále im hovorili, že by ich radi bližšie spoznali. Bratov a sestry to veľmi potešilo a začali manželom často písať a volať. Prečo sa títo misionári tak veľmi snažili zblížiť so zborom? Anna hovorí: „Nikdy nezabudnem, ako bratia a sestry mne a mojej rodine prejavovali lásku v dobrých aj zlých časoch. A to ma motivuje, aby som to isté robila aj ja.“

15. Čo sa o láske k bratom a sestrám učíme od Vanessy? (Pozri aj obrázok.)

¹⁵ V našich zboroch sú bratia a sestry, ktorí pochádzajú z rôzneho prostredia a majú rôzne osobnosti. Čo nám pomôže, aby sme ich mali radšej? To, že sa budeme zameriavať na ich dobré vlastnosti. Pre Vanessu, sestru z Nového Zélandu, bolo ťažké vychádzať s niektorými v zbore. Ale povedala si, že sa  im nebude vyhýbať, práve naopak, bude s nimi tráviť viac času. Vďaka tomu si uvedomila, čo má na nich Jehova rád. Hovorí: „Odkedy sa môj manžel stal krajským dozorcom, oveľa viac sa stretávam s bratmi a sestrami, ktorí majú tie najrôznejšie osobnosti. Ale už je pre mňa ľahšie s nimi vychádzať. Tá rôznorodosť sa mi teraz veľmi páči. A určite sa páči aj Jehovovi, lebo k sebe priťahuje takých rozmanitých ľudí.“ Keď sa na druhých snažíme pozerať tak ako Jehova, dokazujeme tým, že ich máme naozaj radi. (2. Kor. 8:24)

16. Prečo bude vo veľkom súžení láska životne dôležitá? (Pozri aj obrázok.)

¹⁶ Láska bude vo veľkom súžení životne dôležitá. Ako nás Jehova ochráni, keď sa toto súženie začne? Pozrime sa, čo povedal Jehova svojmu ľudu v starovekom Babylone, keď malo byť toto mesto dobyté: „Vojdi, ľud môj, do svojich vnútorných miestností a zavri za sebou dvere. Na chvíľu sa skry, kým neprejde Boží hnev.“ (Iz. 26:20) Zdá sa, že tieto slová budú platiť aj pre nás počas veľkého súženia. Tými „vnútornými miestnosťami“ možno budú naše zbory. Jehova nám sľubuje, že nás ochráni, keď mu budeme ďalej slúžiť spolu s našimi bratmi a sestrami. Preto musíme pracovať na tom, aby sme ich nielen tolerovali, ale mali ich naozaj radi. Od toho môže závisieť, či prežijeme.

17. Čo dokážeme vo veľkom súžení, ak sa naň budeme pripravovať už teraz?

¹⁷ „Jehovov veľký deň“ bude pre všetkých ľudí mimoriadne ťažkým obdobím. (Sof. 1:14, 15) Ťažkostiam sa nevyhneme ani my. Ale keď sa na to budeme pripravovať už teraz, zostaneme pokojní a dokážeme pomáhať aj druhým. Vytrváme, nech sa bude diať čokoľvek. Keď sa naši bratia a sestry ocitnú v núdzi, súcit nás podnieti, aby sme pre nich urobili všetko, čo bude v našich silách, a postarali sa o to, čo potrebujú. A keď sa ich naučíme mať radi už teraz, budeme pri nich stáť aj v budúcnosti. Jehova nás potom odmení večným životom vo svete, kde si na žiadne trápenie a problémy už nikto ani len nespomenie. (Iz. 65:17)