ARCHEOLÓGOVIA objavili v starovekom Babylone obrovské množstvo pálených tehál, ktoré boli použité pri stavbe mesta. Podľa archeológa Roberta Koldeweyho boli vyrobené v peciach, ktoré sa nachádzali „mimo mesta, kde bola dobrá hlina a dostatok... paliva“.

No zo starovekých záznamov sa dozvedáme, že babylonskí vládni úradníci používali pece aj na hroznejšie účely. Paul-Alain Beaulieu, profesor asýriológie na Torontskej univerzite, hovorí: „Viacero babylonských zdrojov... uvádza, že niektorí ľudia boli na kráľov príkaz za vzburu a znesvätenie [babylonských bohov] spálení v peci.“ Jeden text datovaný do čias vlády kráľa Nabuchodonozora opisuje takýto trest: „Zničte ich, spáľte ich, upražte ich... v kuchárovej peci... nech z nich stúpa dym, nech zahynú v planúcom ohni.“

Čitateľom Biblie to pripomína udalosti, o ktorých sa píše v 3. kapitole Daniela. Kráľ Nabuchodonozor dal postaviť obrovskú zlatú sochu na rovine Dúra, ktorá sa nachádzala mimo Babylona. Keď sa traja mladí Hebreji, Šadrach, Méšach a Abednego, odmietli pokloniť tejto soche, Nabuchodonozora to rozzúrilo. „Prikázal, aby rozpálili pec sedemkrát viac ako zvyčajne“ a hodili ich do nej. Ale oni to prežili, lebo ich zachránil mocný anjel. (Dan. 3:1–6, 19–28)

Aj samotné tehly, ktoré sa našli v Babylone, potvrdzujú biblickú správu. Na mnohých z nich sú nápisy, ktoré oslavujú kráľa. Jeden napríklad znie: „Nabuchodonozor, kráľ Babylona... Palác, príbytok môjho Majestátu, ktorý som postavil... Nech v ňom moji potomkovia vládnu naveky.“ Tieto slová sú veľmi podobné Nabuchodonozorovmu výroku v Danielovi 4:30, keď sa chválil: „Pozrite na tento veľký Babylon, ktorý som vlastnou silou a mocou vystaval ako kráľovské sídlo a na slávu svojho majestátu!“