Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Samuel podporuje pravé uctievanie

Samuel podporuje pravé uctievanie

Samuel podporuje pravé uctievanie

PROROK Samuel karhá spoluveriacich, ktorí si žiadajú ľudského kráľa, a vyzýva ich, aby poslúchali Boha. Aby dokázal, že má autoritu od Boha, žiada Jehovu o znamenie v podobe búrky. Búrky sú v tejto časti roka, keď je zber úrody pšenice, v Izraeli prakticky neznáme. Napriek tomu Boh spôsobil hrmenie a zoslal dážď. Ľud sa preto veľmi bojí Jehovu i Samuela ako jeho zástupcu. — 1. Samuelova 12:11–19.

Samuel nebol len prorokom. Bol aj pisateľom historických správ, ktoré sú nabité dejom a zahŕňajú obdobie približne 330 rokov. Zaznamenal aj hrdinské činy izraelských sudcov. Napríklad pravdivý príbeh o Samsonovi, najsilnejšom mužovi, aký kedy žil, sa stal inšpiráciou básní, filmov, opery a iných javiskových foriem. (Sudcovia, 13. – 16. kapitola) Samuel napísal aj o Rút a jej svokre Noeme, ktoré boli chudobnými vdovami. Tento pravdivý príbeh so šťastným koncom je rovnako pútavý ako ten o Samsonovi. — Rút, 1. – 4. kapitola.

Čo sa môžeme naučiť zo Samuelovho života a z toho, čo napísal? Ako podporoval pravé uctievanie?

Samuelovo detstvo

Samuelov otec Elkána bol ctiteľom Jehovu a milujúcim manželom. Elkánova manželka Anna bola duchovne silná žena. Bola však neplodná a v Jehovovom dome v Šíle sa úpenlivo modlila k Bohu a sľúbila mu: „Jehova vojsk, ak istotne pohliadneš na trápenie svojej otrokyne a spomenieš si na mňa a nezabudneš na svoju otrokyňu a skutočne dáš svojej otrokyni mužské potomstvo, ja ho dám Jehovovi na všetky dni jeho života, a na jeho hlavu nepríde britva.“ ​(1. Samuelova 1:1–11) To znamenalo, že dieťa malo byť zasvätené službe Jehovovi.

Anna sa modlila v tichosti. Správa uvádza, že „iba pery sa jej chveli“. Veľkňaz Éli sa mylne domnieval, že je opitá, a pokarhal ju. Anna však úctivo vysvetlila svoju situáciu a Éli jej povedal: „Choď v pokoji a kiež Boh Izraela vypočuje tvoju prosebnú žiadosť, ktorú si žiadala od neho.“ A Jehova tak aj urobil, pretože správa pokračuje: „Keď ubehol rok, stalo sa, že Anna oťarchavela a porodila syna a dala mu meno Samuel, pretože, ako povedala, ‚vyžiadala som si ho od Jehovu‘.“ — 1. Samuelova 1:12–20.

Samuel bol vychovávaný „v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní“. (Efezanom 6:4) Keď ho Anna odstavila, priviedla ho do Božieho domu v Šíle a odovzdala ho veľkňazovi Élimu. Pod jeho opaterou sa chlapec „stal Jehovovým služobníkom“. Anna vyjadrila svoju veľkú radosť dojímavými slovami, ktoré neskôr zaznamenal Samuel. — 1. Samuelova 2:1–11.

Ak máš deti, povzbudzuješ ich, aby si za svoju životnú dráhu zvolili službu Jehovovi? Najlepší spôsob, ako využiť svoju energiu, je podporovať pravé uctievanie.

Samuel si na život vo svätostánku rýchlo privykol. „Stále rástol pri Jehovovi“ a „bol stále milší, tak u Jehovu, ako aj u ľudí“. Prejavoval zbožné vlastnosti, vďaka čomu si ho ľudia obľúbili. — 1. Samuelova 2:21, 26.

To sa však nedalo povedať o Éliho naničhodných synoch, Chofnim a Pinchasovi, ktorí „neuznávali Jehovu“. Dopúšťali sa sexuálnej nemravnosti a brali si najlepšie časti z obetí, ktoré ľudia prinášali do svätostánku. Boh už raz poslal proroka, aby Élimu oznámil, že ho čaká trest, ku ktorému mala patriť smrť jeho synov. (1. Samuelova 2:12, 15–17, 22–25, 27, 30–34) Na oznámenie ďalšieho posolstva súdu Jehova použil Samuela.

Samuel slúži ako prorok

Boh povedal Samuelovi: „Povieš [Élimu], že súdim jeho dom na neurčitý čas za previnenie, o ktorom vedel, lebo jeho synovia zvolávajú zlo na Boha, a on ich nepokáral.“ Odovzdať takéto posolstvo nebolo jednoduché. No Éli na Samuela naliehal, aby pred ním nič nezatajil. Tak mu Samuel porozprával všetko, čo povedal Jehova. To si vyžadovalo odvahu! — 1. Samuelova 3:10–18.

Samuel vyrástol na dospelého muža a celý Izrael spoznal, že je Božím prorokom. (1. Samuelova 3:19, 20) Rozsudok, ktorý predpovedal, sa začal spĺňať, keď Izrael utrpel zdrvujúcu porážku od Filištíncov. Chofni a Pinchas zahynuli v boji a Filištínci sa zmocnili truhly Jehovovej zmluvy. Keď sa Éli dozvedel o smrti svojich synov a o truhle, spadol zo sedadla dozadu, zlomil si väzy a zomrel. — 1. Samuelova 4:1–18.

Dvadsať rokov po týchto udalostiach Samuel nabádal Izraelitov, aby opustili falošné uctievanie. Reagovali tak, že odstránili modly, postili sa a vyznávali svoje hriechy. Samuel sa modlil a predložil za nich zápalnú obeť. Aký výsledok to prinieslo? Keď Filištínci zaútočili, Boh ich uvrhol do zmätku a Izrael protiútokom rozdrvil nepriateľa. S požehnaním od Jehovu sa podmienky Izraelitov značne zlepšili a podarilo sa im získať územie, ktoré predtým zabrali Filištínci. — 1. Samuelova 7:3–14.

Samuel určite veľkou mierou prispel k podpore pravého uctievania. Postaral sa napríklad o to, aby sa časť vojnovej koristi použila na údržbu svätostánku. Pomáhal organizovať slávnosti Pesach a službu lévitských strážcov brán. (1. Paralipomenon 9:22; 26:27, 28; 2. Paralipomenon 35:18) Samuel každoročne podnikal cesty zo svojho domu v Ráme, aby súdil v rôznych mestách. Získal si povesť spravodlivého a nestranného sudcu. Keďže ľudia si Samuela vážili, dokázal im duchovne pomôcť. (1. Samuelova 7:15–17; 9:6–14; 12:2–5) Jeho čestnosť a duchovnosť nepochybne mnohých podnecovala, aby napodobňovali jeho príklad. Má Samuelov život rovnaký vplyv aj na teba?

Izrael si žiada kráľa

Keď Samuel zostarol, ustanovil za sudcov svojich synov Joela a Abijaha. Oni však „nechodili po jeho cestách, ale mali sklon chodiť za nepoctivým ziskom, prijímali úplatok a prevracali súd“. Ich správanie viedlo k tomu, že izraelskí starší muži si žiadali kráľa. (1. Samuelova 8:1–5) To bolo v Samuelových očiach zlé. Keď sa v súvislosti s tým modlil, Jehova mu povedal: „Nezavrhli teba, ale zavrhli mňa, aby som nebol nad nimi kráľom.“ ​(1. Samuelova 8:6, 7) Boh povedal Samuelovi, aby prijal ich žiadosť a varoval ich, že keď nad nimi bude vládnuť kráľ, prídu o niektoré základné práva a slobody. Keď ľud napriek tomu trval na svojej žiadosti, Jehova zariadil, aby Samuel pomazal za kráľa Saula. — 1. Samuelova 8:6–22; 9:15–17; 10:1.

Samuel podporil toto usporiadanie napriek svojim pochybnostiam. Po víťazstve Izraelitov nad Ammónčanmi zhromaždil ľud v Gilgale, aby potvrdil Saulovo kráľovské postavenie. (1. Samuelova 10:17–24; 11:11–15) Samuel im pripomenul históriu Izraela a nabádal kráľa i ľud, aby poslúchali Jehovu. Ako už bolo spomenuté v úvode, Boh odpovedal na Samuelovu modlitbu búrkou, aká nebola v tom ročnom období bežná. Búrka spôsobila, že ľud uznal svoju chybu, keď zavrhol Jehovu. Prosili Samuela, aby sa za nich modlil. Na ich prosbu odpovedal: „Pre mňa je tiež nemysliteľné, aby som zhrešil proti Jehovovi tým, že sa za vás prestanem modliť; a budem vás poúčať o dobrej a správnej ceste.“ Aký pekný príklad vernej lásky k Jehovovi a k jeho ľudu! (1. Samuelova 12:6–24) Aj ty si taký ochotný podporovať teokratické usporiadanie a modliť sa za svojich spoluveriacich?

Prví dvaja ľudskí králi Izraela

Saul bol skromný muž, ktorého Boh schvaľoval. (1. Samuelova 9:21; 11:6) Časom však prestal dbať na Božie vedenie. Samuel ho napríklad pokarhal za to, že netrpezlivo predložil obeť, hoci mu prikázal, aby naňho počkal. (1. Samuelova 13:10–14) Keď Saul ušetril život amalekitského kráľa Agaga, čím neposlúchol Boží príkaz, Samuel mu povedal: „Jehova dnes odtrhol od teba kráľovskú vládu nad Izraelom a istotne ju dá tvojmu blížnemu, ktorý je lepší ako ty.“ Samuel sám usmrtil Agaga a začal smútiť nad Saulom. — 1. Samuelova 15:1–35.

Jehova časom povedal Samuelovi: „Ako dlho budeš smútiť pre Saula, zatiaľ čo som ho ja zavrhol, aby nevládol ako kráľ nad Izraelom?“ Nato vyslal Samuela do Betlehema, aby pomazal za kráľa jedného z Izaiho synov. Samuel si prezeral Izaiho synov jedného po druhom, až kým mu Jehova nepovedal, aby pomazal najmladšieho, Dávida. V ten deň sa Samuel naučil jednu dôležitú vec: „Boh vidí nie ako človek, lebo človek vidí iba čo sa javí jeho očiam; ale Jehova, ten vidí, aké je srdce.“ — 1. Samuelova 16:1–13.

Keď Samuela trápila Saulova neposlušnosť, o čo viac ho potom muselo skľučovať, keď videl, ako Saul živí svoju vražednú nenávisť voči Dávidovi! Napriek takýmto skúškam Samuel zostal aktívny aj v starobe a v službe Jehovovi robil, čo bolo v jeho silách. — 1. Samuelova 19:18–20.

Samuelov príklad

Keď Samuel zomrel, Izrael žialil nad stratou tohto pokorného a odvážneho proroka, ktorý ovplyvnil život mnohých. (1. Samuelova 25:1) Samuel bol nedokonalý a občas pochybil vo svojom úsudku. No napriek svojim obmedzeniam bol Jehovovi výlučne oddaný a neúnavne pomáhal v prejavovaní výlučnej oddanosti aj iným.

Odo dní Samuela sa toho veľa zmenilo, ale záznam o jeho živote obsahuje pre nás cenné poučenie. Hlavným poučením je to, že Samuel žil v súlade s pravým uctievaním Jehovu a podporoval ho. Dá sa to povedať aj o tebe?

[Rámček na strane 16]

UVAŽUJTE O SAMUELOVOM ŽIVOTE

• Napodobňujte Samuelových rodičov, ktorí ho učili Božie slovo, a vychovávajte svoje deti „v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní“. — Efezanom 6:4.

• Povzbudzujte svoje deti, aby boli ako Samuel, a urobili službu Jehovovi svojou životnou cestou.

• Samuel bol u ľudí obľúbený, pretože prejavoval zbožné vlastnosti, a tým nám dal dobrý príklad.

• Samuel robil na podporu pravého uctievania všetko, čo bolo v jeho silách, a to isté by sme mali robiť aj my.

[Obrázok na strane 15]

Samuel podporoval pravé uctievanie a ochotne poskytoval duchovnú pomoc