„A prinútila nás“

KRAJINY Orientu sú povestné svojou pohostinnosťou. Napríklad v Indii je rodina ochotná vzdať sa svojho jedla, len aby nasýtila nečakaného hosťa. Je bežné, že iránska matka má vždy v chladničke zásoby jedla, aby mohla prejaviť pohostinnosť nečakaným návštevníkom.

Takéhoto ducha štedrého dávania prejavili aj mnohí ľudia, o ktorých sa zmieňuje Biblia. Vynikajúcim príkladom je Lýdia, pravdepodobne židovská prozelytka, ktorá žila vo Filipi, najdôležitejšom meste macedónskej oblasti. Raz v sabatný deň apoštol Pavol a jeho spoločníci na cestách našli Lýdiu a niekoľko ďalších žien, ktoré boli zhromaždené pri rieke za mestom. Keď Pavol pri tej príležitosti hovoril, Jehova otvoril Lýdiino srdce. A tak bola i s členmi svojej domácnosti pokrstená. Lýdia potom týchto pocestných naliehavo prosila: „Ak ste usúdili, že som verná Jehovovi, vojdite do môjho domu.“ Pavlov spoločník Lukáš poznamenáva: „A prinútila nás.“ — Skutky 16:11–15.

Podobne ako Lýdia, aj dnes kresťania prejavujú pohostinnosť spoluveriacim, ako sú napríklad cestujúci dozorcovia a ich manželky. Hostitelia ich jednoducho ‚prinútia‘ prijať takúto pohostinnosť. Tí, ktorí pohostinnosť prejavujú, sú požehnaní budujúcimi rozhovormi a spoločnosťou duchovných ľudí. Hoci väčšina Jehovových svedkov má finančne obmedzené možnosti, ‚idú cestou pohostinnosti‘. (Rimanom 12:13; Hebrejom 13:2) To, že prejavujú ducha dávania, ich robí šťastnými. Ježiš mal rozhodne pravdu, keď povedal: „Viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní.“ — Skutky 20:35.