Všetci, ktorí trpia precitlivenosťou na voňavky, stoja pred náročným problémom. Keďže sa každý deň stretávajú s ľuďmi, ktorí o ich probléme nevedia, nemôžu sa úplne vyhnúť nežiaducim účinkom, ktoré na nich voňavky majú. Niektorí sa však pýtajú, či by nebolo možné požiadať bratov a sestry, aby nepoužívali parfumy a toaletné vody na zhromaždeniach a zjazdoch.

Žiadny kresťan by určite nikomu nechcel vedome sťažovať návštevu zhromaždení, lebo všetci potrebujeme povzbudenie, ktoré na nich dostávame. (Hebr. 10:24, 25) Každý, kto trpí precitlivenosťou na voňavky, a preto má vážny problém navštevovať zhromaždenia, sa môže o tejto záležitosti porozprávať so staršími. Samozrejme, nie je vhodné ani biblické stanoviť nejaké pravidlá o používaní voňaviek na zhromaždeniach. Starší však môžu členom zboru pomôcť, aby chápali ľudí s týmto problémom. Podľa okolností sa možno rozhodnú, že zboru predložia informácie, ktoré na túto tému vyšli v našich publikáciách. * Môžu to urobiť buď formou prejavu v rámci miestnych potrieb na služobnom zhromaždení, alebo formou taktného oznamu. Takýto oznam však nie je vhodné stále opakovať. Na naše zhromaždenia prichádzajú noví záujemcovia a návštevníci, ktorí nevedia o tomto probléme, a chceme, aby sa cítili vítaní. Nikto z nich by sa nemal dostať do rozpakov len preto, že použil trochu voňavky.

Tam, kde tento problém existuje a miestne podmienky to umožňujú, môže rada starších zariadiť, aby jednotlivci s precitlivenosťou na voňavky sedeli v samostatnej miestnosti v sále Kráľovstva. Táto miestnosť by mala byť ozvučená, aby mali z programu úžitok. Niekde takéto riešenie nie je možné alebo nepomáha. V takom prípade môžu bratia pre týchto spolukresťanov robiť nahrávky zhromaždení alebo zariadiť, aby zhromaždenie počúvali cez telefón. Podobné opatrenie existuje pre tých, ktorí nemôžu vychádzať z domu.

V posledných rokoch nás Naša služba Kráľovstva povzbudzuje, aby sme boli v tomto smere zvlášť ohľaduplní na regionálnych zjazdoch. Väčšina týchto zjazdov sa koná v uzavretých priestoroch s umelým vetraním. Preto boli návštevníci požiadaní, aby obmedzili používanie silných voňaviek, keďže v objektoch, v ktorých sa zjazdy konajú, nie je možné zabezpečiť priestory pre ľudí s týmito zdravotnými ťažkosťami. Tento pokyn sa však nemá chápať ani predkladať ako všeobecné pravidlo, ktoré by sa malo uplatňovať aj na zborových zhromaždeniach.

Kým žijeme v tomto systéme vecí, všetci trpíme následkami zdedenej nedokonalosti. Iste si veľmi vážime úsilie, ktoré druhí vynakladajú, aby zmiernili naše trápenie. Pre nás to možno bude znamenať, že prinesieme určité obete a obmedzíme používanie parfumov a toaletných vôd. Spolukresťanom tak uľahčíme prítomnosť na zhromaždeniach. Robíme to preto, lebo nás k tomu podnecuje kresťanská láska.

Pontský Pilát je čitateľom Biblie dobre známy v súvislosti s vypočúvaním a popravou Ježiša. (Mat. 27:1, 2, 24–26) Jeho meno sa však často objavuje aj v iných historických prameňoch z toho obdobia. V istom diele sa uvádza, že svetské historické dokumenty, ktoré sa o ňom zmieňujú, „sú početnejšie a podrobnejšie než u ktoréhokoľvek iného rímskeho miestodržiteľa Judey“. (The Anchor Bible Dictionary)

Pilátovo meno sa najčastejšie objavuje v spisoch židovského historika Josepha Flavia. Opisuje tri konkrétne konflikty, ktoré Pilát riešil počas svojej vlády v Judei. O ďalšom konflikte sa zmieňuje židovský historik Filón Alexandrijský. Rímsky spisovateľ Tacitus, ktorý zaznamenal dejiny rímskych cisárov, potvrdil, že Pontský Pilát nariadil Ježišovu popravu za vlády Tibéria.

Archeológovia, ktorí v roku 1961 pracovali v ruinách starovekého rímskeho divadla v Cézarei v Izraeli, objavili kamennú dosku, na ktorej bolo zreteľne vyryté Pilátovo meno v latinčine. Nápis (na obrázku) je neúplný, ale predpokladá sa, že pôvodne znel: „(Toto) Tiberieum dal ctihodným bohom zasvätiť Pontský Pilát, prefekt Judey.“ Táto budova, nazvaná Tiberieum, bola pravdepodobne chrámom postaveným na počesť rímskeho cisára Tibéria.

V „Otázkach čitateľov“ v Strážnej veži z 15. júla 2002 sa uvádzalo, že keď sestra vedie biblické štúdium v prítomnosti zvestovateľa, mala by mať pokrývku hlavy, či už je tento zvestovateľ pokrstený, alebo nie. Keď sme opätovne preskúmali túto otázku, došli sme k záveru, že tento pokyn je potrebné upraviť.

Ak sestra vedie pravidelné biblické štúdium a je na ňom prítomný aj pokrstený zvestovateľ, určite by mala mať pokrývku hlavy. Dáva tak najavo úctu voči Jehovovmu teokratickému usporiadaniu, že hlavou ženy je muž, pretože vykonáva úlohu, ktorej by sa za iných okolností ujal brat. (1. Kor. 11:5, 6, 10) Druhým riešením by bolo, že požiada o vedenie štúdia brata, ak je na to spôsobilý a okolnosti mu to dovoľujú.

Čo však v takom prípade, ak ide so sestrou na jej biblické štúdium nepokrstený zvestovateľ a nie je to jej manžel? V takej situácii neexistuje žiadny biblický dôvod, prečo by mala mať pokrývku hlavy. Niektoré sestry sa však na základe svojho svedomia možno rozhodnú, že budú mať pokrývku hlavy aj vtedy.