PREKLAD nového sveta Svätých písiem bol v priebehu rokov niekoľkokrát revidovaný, ale revízia z roku 2013 bola najrozsiahlejšia. V preklade je teraz asi o desať percent menej slov. Zmenili sa i niektoré dôležité výrazy. Viaceré kapitoly boli graficky upravené ako básne. A aj do štandardného vydania boli pridané objasňujúce poznámky pod čiarou. V tomto článku nemôžeme spomenúť všetky úpravy, ktoré boli vykonané, ale uvedieme si aspoň niekoľko významnejších zmien.

Ktoré dôležité výrazy sa zmenili? Ako sa píše v predchádzajúcom článku, zmenil sa preklad slov „šeol“, „hádes“ a „duša“. Zmenili sa však aj ďalšie výrazy.

Napríklad slovné spojenie „voľné správanie“ bolo nahradené výrazom „bezočivé správanie“, ktorý lepšie vyjadruje myšlienku pohŕdavého postoja obsiahnutú v pôvodnej gréčtine. Doterajší výraz „zhovievavosť“ presne nevystihoval význam pôvodného slova, a preto bol nahradený slovom „trpezlivosť“. Namiesto výrazu „hýrenia“ je použité spojenie „divoké večierky“, ktoré je pre čitateľov zrozumiteľnejšie. (Gal. 5:19–22) Výraz „milujúca láskavosť“ sa teraz presnejšie prekladá ako „verná láska“ a v Biblii sa často vyskytuje spolu so slovom „vernosť“. (Žalm 36:5; 89:1)

Niektoré slová, ktoré sa doteraz zvyčajne prekladali tým istým výrazom, boli pri revízii preložené podľa kontextu. Napríklad hebrejské slovo ‛ólam, ktoré sa pôvodne prekladalo ako „neurčitý čas“, sa môže vzťahovať aj na „večnosť“. Porovnaj, aký odlišný význam má tento výraz v Žalme 90:2 a v Micheášovi 5:2.

V Biblii sa často objavujú aj hebrejské a grécke slová prekladané ako „semeno“. Niekedy sú použité v súvislosti s poľnohospodárstvom, inokedy obrazne na označenie potomstva. V predchádzajúcich vydaniach Prekladu nového sveta sa vždy prekladali ako „semeno“ vrátane 1. Mojžišovej 3:15. No výraz „semeno“ sa už na označenie potomstva nepoužíva. Preto je teraz v 1. Mojžišovej 3:15 a v príbuzných veršoch použité slovo „potomstvo“.  (1. Mojž. 22:17, 18; Zjav. 12:17) Na ďalších miestach sa prekladá podľa kontextu. (1. Mojž. 1:11; Žalm 22:30; Iz. 57:3)

Prečo už nie sú mnohé vyjadrenia preložené doslovne? V dodatku A1 v revízii z roku 2013 sa píše, že keby doslovný preklad nebol zrozumiteľný alebo by skresľoval význam textu, je potrebné preniesť správny zmysel slova alebo frázy. Keď však nejaká fráza v pôvodnom jazyku dáva zmysel aj po preklade do iného jazyka, je preložená doslovne. Napríklad výraz „skúma... srdce“ v Zjavení 2:23 je vo väčšine jazykov zrozumiteľný. Ale v tom istom verši sa nachádza aj výraz „skúma obličky“, ktorý už môže byť ťažko pochopiteľný. Slovo „obličky“ je preto v revidovanom preklade nahradené výrazom „najtajnejšie myšlienky“, ktorý odovzdáva pôvodný význam. Podobne v 5. Mojžišovej 32:14 je slovný obrat „najvyberanejší tuk pšenice“ nahradený zrozumiteľnejším výrazom „najlepšia pšenica“. Vo väčšine jazykov nie je zrozumiteľné ani slovné spojenie „mám neobrezané pery“. Preto je teraz preložené slovami „neviem sa dobre vyjadrovať“. (2. Mojž. 6:12)

Prečo sú výrazy „synovia Izraela“ a „chlapci bez otca“ v najnovšej revízii preložené ako „Izraeliti“ a „siroty“? Hebrejčina síce rozlišuje mužský a ženský rod, ale niektoré slová v mužskom rode môžu označovať ako mužov, tak i ženy. Napríklad z kontextu niektorých veršov vyplýva, že výraz „synovia Izraela“ sa vzťahuje na všetkých členov tohto národa, a preto sa teraz prekladá ako „Izraeliti“. (2. Mojž. 1:7; 35:29; 2. Kráľ. 8:12)

V 1. Mojžišovej 3:16 bolo hebrejské slovo mužského rodu, ktoré znamená „synovia“, už v doterajších vydaniach Prekladu nového sveta preložené ako „deti“. Rovnaký prístup je uplatnený aj v 2. Mojžišovej 22:24, ktorá teraz znie: „Vaše deti [po hebrejsky „synovia“] budú siroty.“ Na iných miestach sa výraz „chlapec bez otca“ zmenil na „dieťa bez otca“ alebo „sirota“. (5. Mojž. 10:18; Jób 6:27) Podobne je to preložené aj v gréckej Septuaginte.

Prečo sú mnohé hebrejské slovesá preložené jednoduchšie? Hebrejčina má dva hlavné slovesné časy — imperfektum, ktoré vyjadruje prebiehajúcu činnosť, a perfektum, ktoré vyjadruje ukončenú činnosť. V doterajších vydaniach Prekladu nového sveta v angličtine sa hebrejské slovesá v imperfekte vždy prekladali kombináciou slovesa s nejakým pomocným výrazom. To malo čitateľovi odovzdať informáciu, že sloveso v hebrejčine vyjadruje prebiehajúcu alebo opakujúcu sa činnosť. * Ak však išlo o perfektum, teda o ukončenú činnosť, k slovesám boli doplnené slová ako „skutočne“, „naozaj“ alebo „istotne“.

V revidovanom preklade sa tieto pomocné výrazy používajú len v prípade, že sú dôležité z hľadiska významu. Napríklad v 1. Mojžišovej 1:3 sa píše, že Boh povedal, aby nastalo svetlo. Hebrejské sloveso preložené slovom „povedal“ je síce v imperfekte, ale v tomto prípade netreba zdôrazňovať, že ide o opakovanú alebo pokračujúcu činnosť. V anglickom revidovanom vydaní teda  nie je k tomuto slovesu pripojený žiadny pomocný výraz. V 1. Mojžišovej 3:9 tiež nachádzame hebrejské sloveso v imperfekte. Ide o sloveso „volať“, ktoré zostalo preložené tak, aby bolo zjavné, že vyjadruje opakujúcu sa činnosť. Preto sa v tomto verši nehovorí, že Jehova na Adama „zavolal“, ale „volal“ naňho opakovane. Celkovo je možné povedať, že slovesá sú preložené jednoduchšie, čím je zameraná pozornosť na samotný dej, a nie na slovesné časy použité v hebrejčine. Vďaka tomu sa aspoň do určitej miery zachovala stručnosť a výstižnosť hebrejského jazyka.

Prečo sú teraz viaceré kapitoly graficky upravené ako básne? Mnohé časti Biblie boli pôvodne zapísané vo forme poézie. V moderných jazykoch je pre poéziu často typický rým, ale v hebrejčine sa za najdôležitejší prvok poézie považuje paralelizmus a kontrast. Rytmus v hebrejskej poézii sa netvorí rýmom, ale logickým sledom myšlienok.

Knihy Jób a Žalmy mali už v predchádzajúcich vydaniach Prekladu nového sveta takú grafickú úpravu, z ktorej je zrejmé, že sa pôvodne mali spievať alebo recitovať. Takáto úprava zdôrazňuje básnické prostriedky a slúži ako pomôcka pre pamäť. V revidovanom vydaní boli rovnako upravené aj knihy Príslovia a Šalamúnova pieseň a viaceré kapitoly prorockých kníh. Čitateľovi je hneď jasné, že pôvodne boli zapísané vo forme poézie, a ľahšie si všimne jednotlivé paralely a kontrasty. Ako príklad si uveďme Izaiáša 24:2. Každý riadok v tomto verši obsahuje kontrast. Myšlienky nadväzujú jedna na druhú, čo zdôrazňuje, že Božiemu súdu nikto neunikne. Keď čitateľ vidí, že sú to vlastne básne, uvedomí si, že pisateľ sa opakoval zámerne, aby pomocou básnických prostriedkov zdôraznil Božie výroky.

Rozdiel medzi hebrejskou poéziou a prózou nie je vždy úplne jasný, takže grafická úprava niektorých pasáží sa v jednotlivých prekladoch Biblie líši. Záleží na úsudku prekladateľa, ktoré verše budú vo forme básne. Niektoré časti Biblie sú síce prózou, ale sú zapísané básnickým štýlom a obsahujú obrazný jazyk, slovné hry a paralely.

Novým prvkom je stručný obsah na začiatku každej biblickej knihy. Ten je užitočný najmä pri čítaní Šalamúnovej piesne, lebo pomáha identifikovať jednotlivé postavy.

Aký vplyv malo na revíziu skúmanie rukopisov v pôvodných jazykoch? Pôvodný Preklad nového sveta bol založený na hebrejskom masoretskom texte a uznávanom gréckom texte od Westcotta a Horta. Štúdium starovekých biblických rukopisov však veľmi postúpilo a vďaka tomu máme dnes presnejšie informácie o znení určitých veršov. Bolo preskúmaných viac gréckych rukopisov a k dispozícii sú dokonca aj kópie zvitkov od Mŕtveho mora. Tieto novozískané poznatky sú dostupné aj v elektronickej podobe. To umožňuje lepšie analyzovať rozdiely medzi jednotlivými rukopismi a zistiť, pre ktorú verziu hebrejského či gréckeho textu existuje viac dôkazov. Výbor Prekladu nového sveta využil tieto možnosti, preskúmal niektoré verše a na základe toho urobil určité úpravy.

Napríklad v gréckej Septuaginte čítame v 2. Samuelovej 13:21 tieto slová: „Nechcel však zraniť city svojho syna Amnóna, pretože ho miloval. Bol totiž jeho prvorodený.“ Keďže tieto slová sa v masoretskom texte nenachádzajú, v skorších vydaniach Prekladu nového sveta chýbali. Ale zvitky od Mŕtveho mora tento text obsahujú, a preto bol zahrnutý do revidovaného prekladu. Z podobných dôvodov teraz prekladatelia vrátili na ďalších päť miest v 1. Samuelovej Božie meno. Štúdium gréckych textov zasa viedlo k zmene poradia myšlienok v Matúšovi 21:29–31. Niektoré úpravy teda vyplynuli z toho, že prekladatelia sa nedržali len jedného vzorového gréckeho textu, ale rozhodli sa pre znenie, ktoré bolo v rukopisoch najviac podložené.

V tomto článku sme si rozobrali len niekoľko z mnohých zmien urobených pri revízii v roku 2013, ktoré prispeli k tomu, že teraz je Božie Slovo ešte zrozumiteľnejšie a lepšie sa číta. Mnohí čitatelia považujú Preklad nového sveta za dar od Jehovu — Boha, ktorý s nami komunikuje.