Napodobňujte ich vieru

‚Hľa, Jehovova otrokyňa!‘

PREKVAPENÁ Mária sa v údive dívala na návštevníka, ktorý práve prišiel do ich domu. Nepýtal sa na jej otca ani matku. Prišiel za ňou! Nebol z Nazareta, tým si bola istá. V takom malom meste, ako bol Nazaret, si cudzinca hneď každý všimol. A tohto cudzinca by neprehliadli nikde. Oslovil Máriu spôsobom, akým ju ešte nikdy nikto neoslovil. Povedal: „Dobrý deň, ty vysoko poctená, Jehova je s tebou.“ — Lukáš 1:28.

Takto nám Biblia predstavuje Máriu, dcéru Héliho z galilejského mesta Nazaret, v kľúčovom okamihu jej života. Mária bola zasnúbená s tesárom Jozefom, ktorý síce nebol bohatý, ale bol to muž viery. Zdalo by sa teda, že bolo jasné, akým smerom sa bude uberať jej život — že to bude jednoduchý spôsob života, v ktorom bude pracovať a podporovať svojho manžela a vychovávať s ním deti. No zrazu pred ňou stál návštevník s poverením od Boha — s istou zodpovednou úlohou, ktorá mala zmeniť celý jej život.

Možno budete prekvapení, ale Biblia o Márii veľa nehovorí. Dozvedáme sa z nej len málo o jej rodine, ešte menej o jej osobnosti a vôbec nič o tom, ako vyzerala. Napriek tomu to, čo o nej Božie Slovo hovorí, je naozaj zaujímavé.

Keď si chceme utvoriť pravdivý obraz o Márii, musíme sa zbaviť mnohých mylných predstáv, ktoré sú o nej rozšírené v rôznych náboženstvách. Dajme teda bokom tie nespočetné „podobizne“, ktoré jej dali maliari a sochári. Nechajme bokom aj zložité teologické náuky a dogmy, ktoré tejto pokornej žene pripisujú také vznešené tituly ako „Matka Božia“ či „Kráľovná nebies“. Namiesto toho sa zamerajme na to, čo o Márii skutočne odhaľuje Biblia. To nám umožní pochopiť, akú vieru prejavovala a ako môžeme jej vieru napodobňovať.

Máriu navštevuje anjel

Ako možno viete, Máriu nenavštívil obyčajný človek. Bol to anjel Gabriel. Keď oslovil Máriu „vysoko poctená“, tento neobyčajný pozdrav ju „hlboko znepokojil“ a uvažovala, čo znamená. (Lukáš 1:29) Vysoko poctená kým? Mária neočakávala, že by bola vysoko poctená medzi ľuďmi. Anjel však hovoril o pocte od Jehovu Boha. To pre ňu veľa znamenalo. No Mária si pyšne nedomýšľala, že má Božiu priazeň. Ak sa usilujeme o Božiu priazeň a nikdy domýšľavo nepredpokladáme, že ju už máme, znamená to, že sme pochopili dôležité poučenie, ktoré plne chápala aj mladá Mária — že Boh sa stavia proti pyšným, ale miluje a podporuje pokorných. — Jakub 4:6.

Mária potrebovala pokoru, lebo anjel jej predložil takmer nepredstaviteľnú výsadu. Vysvetlil jej, že porodí dieťa, ktoré sa stane tým najdôležitejším človekom. Gabriel jej povedal: „Boh Jehova mu dá trón jeho otca Dávida. Bude vládnuť ako kráľ nad Jakobovým domom navždy a jeho kráľovstvu nebude konca.“ ​(Lukáš 1:32, 33) Mária nepochybne vedela o sľube, ktorý Boh dal Dávidovi viac ako tisíc rokov predtým — totiž že jeden z jeho potomkov bude vládnuť navždy. (2. Samuelova  7:12, 13) Jej syn teda bude Mesiášom, ktorého Boží ľud očakával stáročia!

Okrem toho anjel Márii povedal, že jej syn sa bude „nazývať Syn Najvyššieho“. Ako by sa mohol ľudskej žene narodiť Boží Syn? Ako vôbec Mária mohla mať syna? Bola síce zasnúbená s Jozefom, ale ešte zaňho nebola vydatá. Mária túto otázku otvorene vyjadrila slovami: „Ako sa to má stať, keď nemám styk s mužom?“ ​(Lukáš 1:34) Všimnite si, že Mária hovorila o svojom panenstve bez zahanbenia. Mária si svoju počestnosť cenila. Dnes sa mnohí mladí nevedia dočkať, kedy o svoje panenstvo prídu, a vysmievajú sa tým, ktorí tak nekonajú. Svet sa rozhodne zmenil. Jehova sa však nezmenil. (Malachiáš 3:6) Tak ako v čase, keď žila Mária, aj dnes si cení tých, ktorí sa držia jeho mravných noriem. — Hebrejom 13:4.

Hoci Mária bola vernou Božou služobníčkou, bola len nedokonalým človekom. Ako sa jej teda mohlo narodiť dokonalé dieťa, Boží Syn? Gabriel jej vysvetlil: „Príde na teba svätý duch a zatieni ťa moc Najvyššieho. Preto aj to, čo sa narodí, bude sa nazývať sväté, Boží Syn.“ ​(Lukáš 1:35) Svätý znamená „čistý“, „posvätný“. Za bežných okolností rodičia prenášajú na svoje deti svoj nečistý, hriešny stav. No v tomto prípade sa Jehova chystal urobiť jedinečný zázrak. Rozhodol sa preniesť život svojho Syna z nebies do lona Márie a potom použiť svoju činnú silu, čiže svätého ducha, aby ‚zatienil‘ Máriu, a tak uchránil dieťa pred akoukoľvek poškvrnou hriechu. Uverila Mária sľubu tohto anjela? Ako zareagovala?

Máriina reakcia na Gabrielove slová

Pre skeptikov vrátane niektorých teológov kresťanstva je ťažké uveriť tomu, že by panna mohla porodiť. Napriek všetkému svojmu vzdelaniu nepochopili jednu jednoduchú pravdu, ktorú anjel vyjadril slovami: „U Boha nebude žiadne vyhlásenie nemožné.“ ​(Lukáš 1:37) Mária prijala Gabrielove slová ako pravdivé, pretože to bola mladá žena, ktorá mala silnú vieru. No jej viera nebola žiadnou ľahkovernosťou. Ako každý premýšľajúci človek, aj Mária potrebovala dôkazy, na ktorých mohla založiť svoju vieru. A Gabriel bol pripravený pridať k dôkazom, ktoré už mala, ďalšie. Povedal jej, že jej zostarnutej príbuznej Alžbete, o ktorej sa vedelo, že bola neplodná, Boh zázračne umožnil, aby počala.

Čo urobí Mária? Bolo jej predložené poverenie i dôkazy, že Boh urobí všetko, čo Gabriel povedal. Nemali by sme si myslieť, že táto výsada nebola spojená so žiadnymi obavami či ťažkosťami. Mária musela napríklad vziať do úvahy skutočnosť, že bola zasnúbená. Čo bude s jej manželstvom, keď sa Jozef dozvie, že čaká dieťa? A už samotné poverenie, ktoré dostala od Boha, v nej mohlo  vyvolávať obavy. Mala nosiť pod srdcom najdrahšieho zo všetkých Božích tvorov — Božieho milovaného Syna! Mala sa oňho starať, keď bude bezmocným dieťaťom, a chrániť ho v zlom svete. To bola naozaj veľká zodpovednosť!

Biblia ukazuje, že niekedy dokonca aj silní muži viery váhali prijať náročné poverenie od Boha. Napríklad Mojžiš sa ohradzoval, že nedokáže hovoriť dostatočne plynule na to, aby slúžil ako Boží hovorca. (2. Mojžišova 4:10) Jeremiáš namietal, že je „iba chlapec“ — príliš mladý na úlohu, ktorou ho chcel Boh poveriť. (Jeremiáš 1:6) A Jonáš pred svojou úlohou utiekol! (Jonáš 1:3) Čo teda urobí Mária?

Jej slová sú stáročia vzorom nepredstieranej pokory a poslušnosti. Gabrielovi povedala: „Hľa, som Jehovova otrokyňa! Nech sa mi stane podľa tvojho vyhlásenia.“ ​(Lukáš 1:38) Otrokyňa bola tou najponíženejšou zo všetkých sluhov; jej život bol úplne v rukách jej pána. Ako takého Pána vnímala Mária Jehovu. Vedela, že v jeho rukách je v bezpečí, že Jehova je verne oddaný voči tým, ktorí sú verne oddaní jemu, a že ju požehná, keď sa bude zo všetkých síl snažiť čo najlepšie splniť toto náročné poverenie. — Žalm 18:25.

Občas od nás Boh očakáva niečo, čo sa nám môže zdať ťažké, azda až nemožné. No Boh nám vo svojom Slove poskytuje hojnosť dôkazov, aby sme mu dôverovali a vložili sa do jeho rúk, tak ako to urobila Mária. (Príslovia 3:5, 6) Urobíme to? Ak áno, odmení nás a poskytne nám ďalšie dôvody, aby sme si v neho vybudovali ešte pevnejšiu vieru.

Návšteva u Alžbety

Gabrielove slová o Alžbete pre Máriu veľa znamenali. Ktorá žena na svete by mohla lepšie pochopiť jej situáciu ako práve Alžbeta? Preto sa Mária za ňou ponáhľala do hornatej judskej krajiny, čo boli tri alebo štyri dni cesty. Keď vstúpila do domu kňaza Zechariáša a Alžbety, Jehova ju odmenil ďalším dôkazom, ktorý posilnil jej vieru. Keď Alžbeta počula Máriin pozdrav, okamžite pocítila, že dieťatko v jej lone poskočilo od radosti. Bola naplnená svätým duchom a oslovila Máriu „matka môjho Pána“. Boh Alžbete odhalil, že Máriin syn bude jej Pánom, Mesiášom. Okrem toho Alžbeta bola inšpirovaná, aby pochválila Máriu za jej vieru a poslušnosť, keď povedala: „Šťastná je tiež tá, ktorá uverila.“ ​(Lukáš 1:39–45) Áno, všetko, čo Jehova Márii sľúbil, sa malo splniť!

Teraz prehovorila Mária. Jej slová sú starostlivo zaznamenané v Lukášovi 1:46–55. Je to najdlhšie Máriino vyjadrenie zapísané v Biblii a veľa o nej prezrádza. Je z neho zjavný jej postoj vďačnosti, keď chváli Jehovu za to, že ju požehnal výsadou stať sa matkou Mesiáša. Z jej slov vidno hĺbku jej viery, keď hovorí o Jehovovi ako o tom, kto ponižuje povýšených a mocných a pomáha poníženým a chudobným, ktorí sa mu usilujú slúžiť. Zračí sa z nich tiež jej rozsiahle poznanie. Podľa jedného odhadu sa Mária dotkla viac ako 20 pasáží Hebrejských Písiem.

Je zjavné, že Mária hlboko uvažovala o Božom Slove. No zostala pokorná a radšej nechala prehovoriť Písma, než by vyjadrovala svoje vlastné myšlienky. Syn, ktorý vtedy rástol v jej lone, mal jedného dňa prejaviť rovnaký postoj. „Čo učím, nie je moje, ale patrí tomu, kto ma poslal,“ povedal. (Ján 7:16) Je dobré, aby sme sa zamysleli: ‚Prejavujem aj ja takú úctu k Božiemu Slovu? Alebo uprednostňujem vlastné myšlienky a učenie?‘ Máriin postoj je zjavný.

Mária zostala s Alžbetou tri mesiace, ktoré boli nepochybne časom veľkého vzájomného povzbudenia. (Lukáš 1:56) Tieto ženy nám pripomínajú dôležitosť priateľstva. Ak si hľadáme priateľov medzi ľuďmi, ktorí skutočne milujú nášho Boha, Jehovu, určite nás to k nemu priblíži a pomôže nám to v našom  duchovnom raste. (Príslovia 13:20) Nakoniec prišiel čas, aby sa Mária vrátila domov. Čo povie Jozef, keď sa dozvie, že je tehotná?

Mária a Jozef

Mária pravdepodobne nečakala, kým bude zjavné, že je v druhom stave. Nepochybne neodkladala rozhovor s Jozefom. Možno si kládla otázku, ako bude tento charakterný, bohabojný muž reagovať na to, čo mu povie. Napriek svojim obavám ho oslovila a povedala mu všetko, čo sa jej stalo. Asi si viete predstaviť, že Jozefa to hlboko znepokojilo. Chcel veriť svojej drahej snúbenici, ale to, čo mu hovorila, sa nikdy predtým nestalo. Biblia nehovorí o tom, aké myšlienky mu vírili v mysli alebo akým spôsobom uvažoval. No dozvedáme sa z nej, že sa rozhodol dať sa s Máriou rozviesť, lebo na snúbencov sa vtedy ľudia pozerali, akoby už boli zosobášení. Nechcel ju však vystaviť verejnej potupe ani nechcel, aby bola potrestaná, a preto sa rozhodol rozviesť sa s ňou tajne. (Matúš 1:18, 19) Máriu muselo nepochybne bolieť, keď videla tohto láskavého muža, ako sa v tejto situácii trápi. No hoci pre Jozefa bolo ťažké uveriť jej, nezatrpkla.

Jehova nenechal Jozefa, aby urobil to, čo sa mu zdalo najlepšie. Boží anjel Jozefovi vo sne povedal, že Máriino tehotenstvo je skutočne zázračné. Jozefovi to muselo priniesť veľkú úľavu. Teraz urobil to, čo Mária robila už od začiatku — konal v súlade s Jehovovým vedením. Vzal si Máriu za manželku a začal sa pripravovať na jedinečnú zodpovednosť starať sa o Jehovovho Syna. — Matúš 1:20–24.

Ľudia, ktorí vstúpili do manželstva — i tí, ktorí o ňom uvažujú —, urobia dobre, keď si zoberú poučenie od týchto mladých manželov, ktorí žili pred dvetisíc rokmi. Keď Jozef videl, akou starostlivou a zodpovednou matkou je jeho mladá manželka, bezpochyby bol rád, že ho Jehovov anjel usmernil. Jozef určite pochopil, aké dôležité je spoliehať sa v závažných rozhodnutiach na Jehovu. (Žalm 37:5; Príslovia 18:13) Nepochybne bol pri robení rozhodnutí starostlivou a láskavou hlavou rodiny.

A čo môžeme vyvodiť z toho, že Mária bola ochotná vydať sa za Jozefa? Hoci pre Jozefa bolo spočiatku ťažké pochopiť to, čo mu Mária hovorila, ona čakala na jeho rozhodnutie ako budúcej hlavy rodiny. To bola pre ňu určite dobrá skúsenosť a je to dobré poučenie pre dnešné kresťanky. Tieto skúsenosti nepochybne Jozefa a Máriu veľa naučili o hodnote čestnej a otvorenej komunikácie.

Táto mladá dvojica rozhodne dala svojmu manželstvu ten najlepší základ. Obaja nadovšetko milovali Jehovu Boha a túžili sa mu páčiť ako zodpovední a starostliví rodičia. Pravdaže, čakali ich ešte väčšie požehnania, ale aj náročnejšie úlohy. Bola pred nimi vyhliadka vychovávať Ježiša, ktorý sa mal stať najvýznamnejším človekom, akého kedy svet poznal.

[Obrázok na strane 17]

Láska k Bohu je tým najlepším základom manželstva