Taršíšske lode — symbol rozkvetu jednej civilizácie

„Taršišske lode sa plavili s tvojím tovarom.“ — EZECHIEL 27:25, PREKLAD A. BOTEKA

VĎAKA taršíšskym lodiam zbohatol kráľ Šalamún. Národ, ktorý ich staval, ovplyvnil vývoj gréckej i latinskej abecedy. Založil tiež mesto Byblos, podľa ktorého je pomenovaná najvplyvnejšia kniha všetkých čias.

Kto boli stavitelia taršíšskych lodí? Podľa čoho boli tieto lode pomenované? A ako udalosti, ktoré súvisia s taršíšskymi loďami a ich staviteľmi, potvrdzujú presnosť Biblie?

Páni Stredomoria

Plavidlá, ktoré sa stali známymi ako taršíšske lode, stavali Feničania. Už asi tisíc rokov pred Kristom to boli skúsení námorníci. Ich domovom bol úzky pás pobrežia, ktorý viac-menej zodpovedá územiu dnešného Libanonu. Na severe,  východe a juhu susedili s inými národmi a na západe sa rozprestieralo rozsiahle Stredozemné more. A tak sa Feničania v snahe získať bohatstvo orientovali práve na more.

Fenickí námorníci postupne vybudovali veľmi úspešnú obchodnú flotilu. Vďaka rastúcim príjmom z obchodu a pokrokovejšej technológii stavali stále väčšie lode, ktoré mohli podnikať dlhšie plavby. Keď sa Feničanom podarilo dostať na Cyprus, Sardíniu a Baleáry, pokračovali ďalej smerom na západ k pobrežiu severnej Afriky, až sa dostali do Španielska. (Pozri sprievodnú mapu.)

Lode, ktoré stavali Feničania, boli dlhé okolo 30 metrov. Tieto námorné plavidlá boli nazývané ‚taršíšskymi loďami‘ zrejme preto, že dokázali zvládnuť 4 000-kilometrovú cestu do južného Španielska, kde sa pravdepodobne nachádzal Taršíš. *

Feničania zrejme nemali v úmysle vládnuť svetu, iba na ňom zbohatnúť. Preto na rôznych miestach zakladali obchodné stanice. Nakoniec sa však títo obchodníci stali pánmi Stredomoria.

Za hranicami Stredomoria

V túžbe po zisku sa fenickí moreplavci dostali až na Atlantický oceán. Pozdĺž južného pobrežia Španielska sa doplavili do oblasti nazývanej Tartéssos. Okolo roku 1100 pred n. l. založili mesto, ktoré nazvali Gadir. Toto prístavné mesto, ktoré v dnešnom Španielsku nájdeme pod názvom Cádiz, bolo jedným z prvých veľkých miest v západnej Európe.

Feničania obchodovali so soľou, vínom, sušenými rybami, cédrovým a borovicovým drevom, kovovými výrobkami, sklom, výšivkami, jemným plátnom a presláveným týrskym purpurom. Aké bohatstvo mohlo na výmenu ponúknuť Španielsko?

Južné Španielsko bolo v Stredomorí najbohatším zdrojom striebra a iných drahých  kovov. Prorok Ezechiel povedal o Týre, hlavnom prístave Feničanov: „Taršiš bol tvojím kupcom, zo svojich zásob dával ti striebro, železo, cín a olovo za tvoj tovar.“ — Ezechiel 27:12, Preklad A. Boteka.

Feničania objavili zdanlivo nevyčerpateľnú zásobu týchto nerastov blízko rieky Guadalquivir neďaleko Cádizu. V tejto oblasti, ktorá sa v súčasnosti nazýva Río Tinto, sa spomínané nerasty ťažia dodnes. Z tamojších baní sa získava veľmi kvalitná ruda už okolo 3000 rokov.

Tým, že Feničania vytvorili trvalú lodnú trasu medzi Španielskom a Feníciou, získali úplnú kontrolu nad obchodom so španielskym striebrom. Striebro sa vo veľkom dovážalo do Fenície a dokonca aj do blízkeho Izraela. Izraelský kráľ Šalamún podnikal s fenickým kráľom Chíramom obchodné plavby. To viedlo k tomu, že v Šalamúnových dňoch sa striebro „nepovažovalo za nič“. — 1. Kráľov 10:21. *

Hoci sa Feničania stali úspešnými obchodníkmi, boli zrejme dosť bezohľadní a krutí. Niekedy vraj ľudí prilákali na loď pod zámienkou, že im ukážu svoj tovar, a potom ich zajali a urobili z nich otrokov. Časom sa dokonca obrátili proti svojim bývalým obchodným partnerom, Izraelitom, a predávali ich do otroctva. Preto hebrejskí proroci predpovedali zničenie fenického mesta Týrus. Tieto proroctvá nakoniec naplnil Alexander Veľký v roku 332 pred n. l. (Joel 3:6; Ámos 1:9, 10) Zničenie Týru znamenalo koniec éry Feničanov.

Dedičstvo po Feničanoch

Tak ako všetci dobrí obchodníci, aj Feničania robili pri obchodných dohodách písomné zmluvy. Používali abecedu, ktorá bola veľmi podobná starovekej hebrejčine. Iné národy si všimli výhody fenického písma. S určitými zmenami sa toto písmo stalo základom gréckeho písma, ktoré sa zase stalo predchodcom latinky, ktorá dnes patrí medzi najpoužívanejšie.

Okrem toho dôležité fenické mesto Byblos sa stalo strediskom dovozu a vývozu papyrusu, predchodcu dnešného papiera. Používanie papyrusu na písanie zohralo dôležitú úlohu vo vývoji kníh. Je zaujímavé, že názov najrozšírenejšej knihy na svete, Biblie, je odvodený od mesta Byblos. Áno, historický záznam o Feničanoch a ich lodiach buduje dôveru, že Biblia je pevne založená na faktoch.

[Poznámky pod čiarou]

[Mapa na strane 27]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

OBCHODNÉ CESTY FENIČANOV

ŠPANIELSKO

TARTÉSSOS

Guadalquivir

Gadir

Korzika

Baleáry

Sardínia

Sicília

Kréta

Cyprus

Byblos

Týrus

STREDOZEMNÉ MORE

Ecjon-geber

Červené more

AFRIKA

[Obrázok na strane 27]

Minca s vyobrazením fenickej lode, 4. až 3. stor. pred n. l.

[Obrázok na strane 27]

Fenické zrúcaniny v Cádize, Španielsko

[Prameň ilustrácie na strane 26]

Museo Naval, Madrid

[Pramene ilustrácií na strane 27]

Minca: Museo Arqueológico Municipal. Puerto de Sta. María, Cádiz; ruiny: Yacimiento Arqueológico de Doña Blanca, Pto. de Sta. María, Cádiz, España