Priblížte sa k Bohu

Najväčší dôkaz Božej lásky

1. Mojžišova 22:1–18

ABRAHÁM miloval Boha. Tento verný patriarcha miloval aj svojho syna Izáka, ktorý sa mu narodil vo vysokom veku. Ale keď mal Izák asi 25 rokov, Abrahám bol postavený pred ťažkú skúšku. Mal urobiť niečo, čo bolo proti prirodzenému otcovskému cíteniu — Boh mu povedal, aby svojho syna obetoval. Tento príbeh sa však neskončil Izákovou smrťou. Boh prostredníctvom anjela v rozhodujúcej chvíli zasiahol. Táto biblická správa, zaznamenaná v 1. Mojžišovej 22:1–18, je prorockým predobrazom Božej veľkej lásky k nám.

„Boh vyskúšal Abraháma,“ čítame v prvom verši. Abrahám bol mužom viery, no teraz mala byť jeho viera vyskúšaná tak ako nikdy predtým. Boh mu povedal: „Vezmi, prosím, svojho syna, svojho jediného syna, ktorého tak miluješ, Izáka, a... obetuj [ho] ako zápalnú obeť na jednom z vrchov, ktorý ti označím.“ ​(2. verš) Pamätajme, že Boh nedovolí, aby jeho služobníci boli skúšaní nad to, čo môžu zniesť. Táto skúška teda ukázala, že Jehova Abrahámovi dôveroval. (1. Korinťanom 10:13)

Ako Abrahám zareagoval? Ihneď Boha poslúchol. Čítame o tom: „Abrahám preto vstal zavčas rána a osedlal si osla a vzal so sebou dvoch svojich sluhov a svojho syna Izáka; a naštiepal dreva na zápalnú obeť. Potom vstal a vydal sa na cestu.“ ​(3. verš) Abrahám o podrobnostiach svojej skúšky zjavne nikomu nepovedal.

Cesta trvala tri dni, takže Abrahám mal dosť času, aby o celej veci vážne premýšľal. No jeho rozhodnutie nezoslablo. Z jeho slov, ktoré potom povedal, sa zračí silná viera. Keď v diaľke zazrel označený vrch, povedal svojim sluhom: „Zostaňte tu... ale ja s chlapcom chceme ísť tamto a uctievať a vrátime sa k vám.“ Keď sa Izák spýtal, kde je ovca na zápalnú obeť, Abrahám mu odpovedal: „Sám Boh zaobstará ovcu.“ ​(5. a 8. verš) Abrahám očakával, že sa vráti so svojím synom. Prečo? Lebo „počítal s tým, že Boh je schopný vzkriesiť ho [Izáka] aj z mŕtvych“. (Hebrejom 11:19)

Keď Abrahám na vrchu „vzal nôž... aby zabil svojho syna“, anjel zadržal jeho ruku. Boh sa potom postaral o obeť — v húštine bol zachytený baran, ktorého mohol Abrahám obetovať „namiesto svojho syna“. (10. – 13. verš) Z Božieho pohľadu to však bolo, akoby bol Izák skutočne obetovaný. (Hebrejom 11:17) „Z pohľadu Boha,“ vysvetľuje jeden učenec, „bola ochota považovaná za rovnocennú so skutkom.“

Jehovova dôvera nebola sklamaná. A Abrahám bol zas odmenený za to, že dôveroval Jehovovi — Boh zopakoval a dokonca ešte rozšíril svoju zmluvu s Abrahámom, v ktorej sľúbil požehnania pre ľudí zo všetkých národov. (15. – 18. verš)

Boh teda nakoniec ušetril Abraháma, aby nemusel priniesť obeť, akú sám Boh neskôr naozaj priniesol. Abrahámova ochota obetovať Izáka bola predobrazom obete, ktorú priniesol Boh, keď obetoval svojho jednosplodeného Syna, Ježiša, za naše hriechy. (Ján 3:16) Obeť Krista je najväčším dôkazom Jehovovej lásky k nám. Keďže Boh priniesol v náš prospech takúto obeť, každý z nás by sa mal zamyslieť nad otázkou: ‚Aké obete som ochotný priniesť ja, aby som sa páčil Bohu?‘