Vedeli ste?

Je malomocenstvo opísané v Biblii tou istou chorobou, ktorá je pod týmto názvom známa dnes?

Výraz „malomocenstvo“, ako sa používa v dnešnej medicíne, sa vzťahuje na ľudskú infekciu bakteriálneho pôvodu. Baktériu (Mycobacterium leprae), ktorá spôsobuje túto chorobu, ako prvý objavil Dr. G. A. Hansen v roku 1873. Výskumom sa zistilo, že táto baktéria je schopná prežiť mimo ľudského tela v nosových výlučkoch až deväť dní. Okrem toho sa zistilo, že potenciálnym zdrojom infekcie môže byť aj kontaminovaný odev a že ľuďom, ktorí sú v úzkom kontakte s pacientmi nakazenými malomocenstvom, viac hrozí, že sa tiež nakazia. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie bolo v roku 2007 zaznamenaných viac ako 220 000 nových prípadov malomocenstva.

Niet pochýb, že v biblických časoch ľudia na Blízkom východe trpeli malomocenstvom. Mojžišovský Zákon vyžadoval, aby človek nakazený malomocenstvom žil v karanténe. (3. Mojžišova 13:4, 5) Ale hebrejské slovo caraʽath, ktoré sa prekladá ako „malomocenstvo“, sa nevzťahovalo iba na chorobu ľudí. Caraʽath postihoval aj odevy a domy. Tento druh malomocenstva sa mohol objaviť na vlnených či ľanových odevoch alebo na čomkoľvek, čo bolo vyrobené z kože. V niektorých prípadoch sa toto malomocenstvo dalo odstrániť praním, ale ak „žltozelená alebo červená rana“ pretrvávala, odev či koža mali byť spálené. (3. Mojžišova 13:47–52) Na domoch sa rana prejavila „žltozelenými alebo načervenalými priehlbeninami“ v stene. Zasiahnuté kamene a malta mali byť odstránené a vyhodené — mimo ľudských obydlí. Ak sa malomocenstvo objavilo znova, dom musel byť zbúraný a vyhodený musel byť všetok stavebný materiál. (3. Mojžišova 14:33–45) Niektorí sa domnievajú, že malomocenstvo, ktoré postihovalo odevy a domy, by mohlo byť opísané ako to, čo sa dnes bežne označuje za pleseň. Nemožno to však tvrdiť s istotou.

Prečo zvestovanie apoštola Pavla v Efeze vyvolalo rozruch medzi striebrotepcami?

Striebrotepci v Efeze bohatli z toho, že vyrábali „Artemidine chrámy zo striebra“. (Skutky 19:24) Artemis, bohyňa lovu, plodnosti a rodenia detí, bola patrónkou Efezu. V Artemidinom chráme v Efeze bol umiestnený jej obraz, o ktorom sa hovorilo, že „spadol z neba“. (Skutky 19:35) Tento chrám sa považoval za jeden zo siedmich divov starovekého sveta. Každoročne v marci a apríli prúdili do Efezu davy pútnikov, ktorí sa chceli zúčastniť na oslavách na počesť Artemis. Prílivom návštevníkov sa zvyšoval dopyt po kultových predmetoch. Niektorí pútnici si ich kupovali ako suveníry alebo ako amulety, ďalší ich predkladali ako obeť tejto bohyni alebo ich po návrate používali pri uctievaní v rámci rodiny. V starovekých nápisoch z Efezu sú zmienky o výrobe zlatých a strieborných sošiek Artemis a ďalšie nápisy sa zmieňujú konkrétne o cechu striebrotepcov.

Pavol učil, že zobrazenia, ktoré „vytvorili ruky, nie sú bohmi“. (Skutky 19:26) Striebrotepci videli, že je ohrozený zdroj ich živobytia, a tak vyvolali medzi ľuďmi pobúrenie proti Pavlovmu zvestovaniu. Demetrius, jeden zo striebrotepcov, vyjadril ich obavy slovami: „Hrozí nebezpečenstvo, že nielen toto naše zamestnanie získa zlú povesť, ale aj chrám veľkej bohyne Artemis sa nebude považovať za nič, a dokonca zanikne i vznešenosť tej, ktorú uctieva celá oblasť Ázie a obývaná zem.“ ​(Skutky 19:27)