Prečo sa Ježiš neangažoval v politike?

PREDSTAVTE si jednu situáciu. Je rok 32 n. l. Deň pokročil. Ježiš, predpovedaný Mesiáš, je už široko-ďaleko známy, lebo uzdravuje chorých a dokonca kriesi mŕtvych. Dnes niekoľkotisícový zástup žasol nad mocnými znameniami, ktoré Ježiš urobil, a nad tým, čo ich učil o Bohu. Teraz rozdeľuje hladných ľudí do menších skupín. Modlí sa k Jehovovi a zázračne ich všetkých nasýti. Potom dá pozbierať zvyšky, aby sa neplytvalo. Ako na to ľudia reagujú? (Ján 6:1–13)

Keď vidia zázraky, ktoré Ježiš robí, a ako dokáže zorganizovať zástupy ľudí a postarať sa o ich potreby, prichádzajú k záveru, že by z neho bol vynikajúci kráľ. (Ján 6:14) Ich reakcia nie je prekvapujúca. Veď zúfalo potrebujú dobrého a schopného vládcu. Ich milovaná domovina je pod utláčajúcou vládou cudzej mocnosti. A tak na Ježiša vyvíjajú nátlak, aby sa zapojil do politického diania. Keď už poznáme tieto okolnosti, pouvažujme nad Ježišovou reakciou.

„Ježiš vediac, že chcú prísť a zmocniť sa ho, aby ho urobili kráľom, utiahol sa opäť sám na vrch,“ píše sa v Jánovi 6:15. Ježiš nemohol dať svoj postoj najavo jasnejšie. Rázne odmietol nechať sa vtiahnuť do politiky svojej krajiny a svoj postoj nikdy nezmenil. Povedal tiež, že takýto postoj majú zaujať aj jeho nasledovníci. (Ján 17:16) Prečo sa takto staval k politickým záležitostiam?

Prečo Ježiš zaujal neutrálny postoj?

Ježišova neutralita v otázke politických záležitostí tohto sveta bola podložená biblickými zásadami. Zamyslime sa aspoň nad dvomi z nich.

„Človek panoval nad človekom na jeho škodu.“ ​(Kazateľ 8:9) Takto Biblia hodnotí históriu ľudských vlád. Ježiš, ako vieme, existoval ako duchovný tvor v nebi dávno predtým, než prišiel na zem ako človek. (Ján 17:5) A tak vedel, že človek, nech by to myslel akokoľvek dobre, nie je schopný náležite sa postarať o potreby miliárd ľudí; ani ho tak Boh nevytvoril. (Jeremiáš 10:23) Ježiš vedel, že riešenie problémov ľudstva príde z inej strany — nie zo strany ľudských vlád.

„Celý svet leží v moci toho zlého.“ ​(1. Jána 5:19) Prekvapuje vás toto vyjadrenie? Mnohých ľudí áno. Prídu im na myseľ úprimní ľudia, ktorí sa angažujú v politike, lebo chcú dosiahnuť, aby bol svet lepším a bezpečnejším miestom pre život. Napriek najlepším snahám však ani tí najúprimnejší panovníci nedokážu prekonať vplyv toho, ktorého Ježiš označil za „vládcu tohto sveta“. (Ján 12:31; 14:30) Preto Ježiš jednému vtedajšiemu politikovi povedal: „Moje kráľovstvo nie je časťou tohto sveta.“ ​(Ján 18:36) Ježiš bol budúcim Kráľom Božej nebeskej vlády. Keby sa angažoval v politike, musel by tomu obetovať lojálnosť vláde svojho Otca.

Učil teda Ježiš, že jeho nasledovníci nemajú voči pozemským vládam žiadne povinnosti? Nie. Učil ich, ako nájsť vyrovnanosť medzi záväzkami voči Bohu a povinnosťami voči ľudským vládam.

Ježiš rešpektoval vládnu autoritu

Keď Ježiš vyučoval v chráme, odporcovia sa ho snažili zahnať do slepej uličky, keď mu položili otázku, či majú ľudia platiť dane. Keby Ježiš povedal, že nie, jeho odpoveď by  sa mohla považovať za poburovanie a dokonca by mohol rozdúchať vzburu medzi ľuďmi, ktorí boli utláčaní a túžili zvrhnúť jarmo rímskeho útlaku. Ale keby Ježiš povedal, že majú platiť dane, mnohí by si mysleli, že toleruje nespravodlivosť, ktorú zažívali. Ježišova odpoveď bola majstrovskou ukážkou vyrovnanosti. Povedal: „Splácajte cézarove veci cézarovi, ale Božie veci Bohu.“ ​(Lukáš 20:21–25) Teda jeho nasledovníci majú záväzky voči Bohu i voči cézarovi, čiže ľudským vládam.

Vlády udržujú istú mieru poriadku. Právom od svojich občanov vyžadujú, aby boli poctiví, platili dane a dodržiavali zákony. Aký príklad dal Ježiš v tom, ako platiť „cézarove veci cézarovi“? Ježiša vychovávali rodičia, ktorí poslúchali zákony aj vtedy, keď to bolo pre nich náročné. Napríklad keď rímska vláda vydala nariadenie na sčítanie ľudu, Jozef so svojou tehotnou manželkou Máriou cestovali asi 150 kilometrov do Betlehema. (Lukáš 2:1–5) Aj Ježiš dodržiaval zákony tak ako oni, dokonca platil dane, ktoré nemusel. (Matúš 17:24–27) Dával tiež veľký pozor, aby vo svetských záležitostiach neprestúpil hranice svojej právomoci. (Lukáš 12:13, 14) Teda dá sa povedať, že hoci sa Ježiš odmietal zapojiť do vtedajšieho vládneho systému, rešpektoval ho. Čo mal však na mysli, keď povedal, že máme splácať „Božie veci Bohu“?

Ako Ježiš dával „Božie veci Bohu“

Raz sa Ježiša opýtali, ktoré je najväčšie zo všetkých prikázaní, ktoré dal Boh ľuďom. Kristus odpovedal: „‚Budeš  milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou.‘ Toto je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé, jemu podobné, je toto: ‚Budeš milovať svojho blížneho ako sám seba.‘“ ​(Matúš 22:37–39) Ježiš učil, že pokiaľ ide o splácanie ‚Božích vecí Bohu‘, v prvom rade Bohu dlhujeme lásku, ktorá sa okrem iného prejavuje bezvýhradnou, úprimnou lojálnosťou.

Dá sa takáto láska rozdeliť? Môžeme byť čiastočne lojálni Jehovovi Bohu a jeho nebeskej vláde a čiastočne nejakej pozemskej vláde? Ježiš uviedol zásadu: „Nikto nemôže byť otrokom dvoch pánov; pretože alebo bude jedného nenávidieť a druhého milovať, alebo sa bude jedného pridŕžať a druhým pohŕdať.“ ​(Matúš 6:24) Ježiš tu hovoril o rozdelení lojálnosti medzi Boha a bohatstvo, ale zjavne bol presvedčený, že rovnaká zásada sa vzťahuje aj na angažovanie sa v politike. Ten istý názor mali aj jeho nasledovníci v prvom storočí.

Z najstarších dostupných záznamov vyplýva, že Ježišovi nasledovníci v staroveku nemali aktívnu účasť na politickom dianí. Keďže uctievali výlučne Toho, ktorého uctieval aj Kristus, odmietali sľubovať vernosť Rímu a cisárovi, nastúpiť vojenskú službu či prijať nejaký štátny úrad. Preto museli znášať rôzne formy nepriateľstva. Nepriatelia ich niekedy obviňovali z nenávisti voči ľudstvu. Bolo toto obvinenie opodstatnené?

Pravým kresťanom záleží na druhých ľuďoch

Spomeňme si, čo Ježiš uviedol ako druhé najväčšie Božie prikázanie — „budeš milovať svojho blížneho ako sám seba“. Teda žiaden úprimný nasledovník Krista nemôže nenávidieť ľudí. Ježiš ľudí miloval, namáhal sa v ich  prospech a pomáhal im aj s tými najobyčajnejšími problémami, ktoré prináša každodenný život. (Marek 5:25–34; Ján 2:1–10)

Ale čím bol Ježiš známy v prvom rade? Je pravda, že Ježiš uzdravoval ľudí, sýtil tisíce, dokonca kriesil mŕtvych. Ale aj keď všetky tieto úžasné veci robil, ľudia ho nenazývali Liečiteľ, Živiteľ a podobne. Nazývali ho Učiteľ, a oprávnene. (Ján 1:38; 13:13) Ježiš vysvetlil, že jedným z hlavných dôvodov, prečo prišiel na zem, bolo učiť ľudí o Božom Kráľovstve. (Lukáš 4:43)

Preto sa praví Kristovi nasledovníci obetavo venujú rovnakej práci, akou bol plne zamestnaný ich Pán, keď chodil po tejto zemi — oznamujú ľuďom dobrú správu o Božom Kráľovstve. Ježiš Kristus všetkým pravým kresťanom prikázal, aby o tomto Kráľovstve učili ľudí po celej zemi. (Matúš 24:14; 28:19, 20) Táto neskorumpovateľná nebeská vláda bude vládnuť v súlade so zákonom lásky nad celým Božím stvorením. Prostredníctvom nej Boh uskutoční svoju vôľu, dokonca odstráni utrpenie a smrť. (Matúš 6:9, 10; Zjavenie 21:3, 4) Nie div, že Biblia označuje posolstvo, ktoré hlásal Kristus, ako „dobré posolstvo“! (Lukáš 8:1)

Hľadáte dnes na zemi pravých Kristových nasledovníkov? Podľa čoho ich môžete spoznať? Budú medzi tými, ktorí sa angažujú v politike tohto sveta? Alebo budú medzi tými, ktorí tak ako Ježiš urobili svojím hlavným poslaním v živote zvestovanie a vyučovanie o Božom Kráľovstve?

Chceli by ste sa dozvedieť viac o Božom Kráľovstve a o tom, ako už teraz môže ovplyvniť váš život? Skontaktujte sa s Jehovovými svedkami, ktorí žijú vo vašom okolí, alebo navštívte ich oficiálnu webovú stránku www.watchtower.org.

[Rámček/obrázky na stranách 24, 25]

Robia Jehovovi svedkovia niečo pre spoločnosť?

Jehovovi svedkovia sú politicky neutrálni. Aktívne však pomáhajú ľuďom vo svojom okolí bez rozdielu rasy a spoločenského postavenia. Všimnite si niekoľko faktov:

▪ Medzi Jehovovými svedkami je vyše sedem miliónov dobrovoľníkov, ktorí ročne venujú spolu viac než 1,5 miliardy hodín vyučovaniu ľudí, aby im pomohli zistiť, čo obsahuje Biblia a ako im táto kniha môže pomôcť prekonať škodlivé zvyky, vytvoriť šťastnú rodinu a celkovo zlepšiť ich život.

▪ Bezplatne tlačia a rozširujú literatúru vo viac než 500 jazykoch. V niektorých z nich je to jediná tlačená literatúra vôbec.

▪ Organizujú kurzy verejného rečníctva, ktoré už miliónom ľudí pomohli naučiť sa vyjadrovať jasne a taktne.

▪ Financujú programy na podporu gramotnosti, ktoré pomohli už desiatkam tisícov ľudí na celom svete naučiť sa čítať a písať.

▪ Na celom svete majú vyše 400 regionálnych stavebných výborov, ktoré školia dobrovoľníkov v stavebných prácach, aby mohli stavať strediská biblického vzdelávania. Za posledných desať rokov postavili viac než 20 000 sál Kráľovstva, čo sú budovy, v ktorých prebieha uctievanie.

▪ Všade na svete sa zapájajú do pomoci po katastrofách a pomáhajú svojim spoluveriacim i iným ľuďom. V priebehu dvoch rokov po sérii ničivých hurikánov, ktoré zasiahli Spojené štáty, dobrovoľníci spomedzi Jehovových svedkov opravili alebo znovu postavili vyše 90 sál Kráľovstva a 5 500 súkromných domov.

[Obrázok na strane 23]

Keď ľudia vyvíjali na Ježiša nátlak, aby sa zapojil do politiky, utiahol sa „sám na vrch“