V DECEMBRI 2009 a v januári 2010 dva najvyššie súdy Ruska vyhlásili náboženské presvedčenie Jehovových svedkov za extrémistické. Zdá sa, že história sa opakuje. Keď v Rusku vládli Sovieti, tisíce Jehovových svedkov boli neprávom označené za nepriateľov národa. Boli posielaní do vyhnanstva, do väzení a do pracovných táborov. Po páde režimu boli zbavení viny. Nová vláda oficiálne očistila ich meno. * Teraz, ako sa zdá, sú niektorí ľudia opäť rozhodnutí zničiť im povesť.

Začiatkom roku 2009 úrady spustili útok na náboženskú slobodu Jehovových svedkov. Len vo februári toho roku prokuratúra vykonala viac než 500 previerok v celej krajine, ktorých cieľom bolo zistiť, či sú obvinenia vznesené proti Jehovovým svedkom pravdivé. V nasledujúcich mesiacoch polícia opakovane vnikala na ich pokojné náboženské zhromaždenia, ktoré sa konali v sálach Kráľovstva a súkromných domoch. Konfiškovala im literatúru a osobné veci. Úrady deportovali zahraničných právnikov, ktorí pomáhali svedkom pri obhajobe, a zakázali im znovu vstúpiť do krajiny.

Dňa 5. októbra 2009 colné úrady na hraniciach blízko Petrohradu zadržali zásielku biblickej literatúry. Táto literatúra  bola vytlačená v Nemecku a bola určená veľkému počtu zborov v Rusku. Zásielku skontrolovala špeciálna jednotka ruskej colnej správy, ktorá má na starosti nebezpečný pašovaný tovar. Prečo? V jednom úradnom dokumente sa uvádzalo, že táto zásielka „môže obsahovať materiál, ktorého cieľom je roznecovať náboženské spory“.

Vlna prenasledovania čoskoro dosiahla kritický bod. Najvyšší súd Ruskej federácie a Najvyšší súd Altajskej republiky (časť Ruska) vyhlásili mnohé publikácie Jehovových svedkov vrátane časopisu, ktorý práve čítate, za extrémistické. Jehovovi svedkovia sa odvolali a medzinárodné spoločenstvo vyjadrilo znepokojenie — ale bezúspešne. V súčasnosti zostávajú rozhodnutia týchto súdov v platnosti, a tak je dovoz i šírenie týchto biblických publikácií v Rusku protizákonné.

Ako svedkovia zareagujú na takéto snahy pošpiniť ich povesť a obmedziť ich činnosť? A aký dosah budú mať rozhodnutia týchto súdov na náboženskú slobodu všetkých občanov Ruska?

V piatok 26. februára 2010 začalo asi 160 000 Jehovových svedkov v celom Rusku rozširovať 12 miliónov výtlačkov mimoriadneho traktátu s názvom Opakuje sa história? Otázka pre obyvateľov Ruska. Napríklad v sibírskom meste Usolie-Sibirskoje sa o pol šiestej ráno zhromaždili na uliciach stovky Jehovových svedkov. Medzi nimi boli aj niektorí z tých, ktorí boli za svoju vieru v roku 1951 poslaní do vyhnanstva na Sibír. Aj napriek 40-stupňovým mrazom rozšírili všetkých 20 000 traktátov.

Jehovovi svedkovia ohlásili túto trojdňovú kampaň na tlačovej konferencii, ktorú usporiadali v Moskve. Medzi pozvanými rečníkmi bol aj pán Lev Levinson, odborník z Inštitútu ľudských práv. V krátkosti sa zmienil o nezmyselnom prenasledovaní Jehovových svedkov v nacistickom Nemecku a v Sovietskom zväze a potom hovoril o ich neskoršom oficiálnom zbavení viny. Povedal tiež: „Všetky náboženské vyznania, ktoré boli v ére Sovietskeho zväzu prenasledované, boli výnosom prezidenta Jeľcina rehabilitované. A všetko, o čo prišli, im malo  byť vrátené. Jehovovi svedkovia toho za čias Sovietskeho zväzu veľa nemali, ale bolo im vrátené dobré meno.“

Toto dobré meno je znovu ohrozené. Pán Levinson povedal: „V tom istom štáte, ktorý vyjadril svoju ľútosť, sú títo ľudia predmetom úplne nepodloženého prenasledovania.“

Splnila kampaň s traktátom svoj účel? Pán Levinson povedal: „Cestou na [tlačovú] konferenciu som v metre videl ľudí, ako sedia a čítajú leták, ktorý dnes po celom Rusku rozdávajú Jehovovi svedkovia... Ľudia sedia a čítajú, a čítajú pozorne.“ * Všimnite si niektoré skúsenosti.

Jedna staršia pani v prevažne moslimskej oblasti centrálneho Ruska si zobrala traktát a opýtala sa, o čom je. Keď jej povedali, že sa týka ľudských práv a slobôd v Rusku, zvolala: „Konečne na to niekto upozornil! Veď v tomto ohľade sa Rusko vrátilo do čias Sovietskeho zväzu. Veľmi vám ďakujem. Zaslúžite si pochvalu!“

Istá pani z Čeľabinska, ktorej ponúkli traktát, povedala: „Ja už som ho dostala a prečítala som si ho. Som plne na vašej strane. Nepoznám žiadne iné náboženstvo, ktoré by svoju vieru obhajovalo takým organizovaným spôsobom. Páči sa mi, ako ste vždy oblečení a že ste vždy taktní. Vidno, že ste o svojej viere pevne presvedčení. Mám pocit, že je s vami Boh.“

Jedného muža v Petrohrade, ktorý povedal, že traktát už má, sa opýtali, či sa mu v ňom niečo páčilo. „Áno,“  odpovedal. „Keď som ho čítal, naskočili mi zimomriavky a dokonca som sa rozplakal. Moja babička bola [za sovietskej éry] obeťou represií a často rozprávala, s kým bola väznená. Boli tam rôzni zločinci, ale boli tam aj takí, ktorí boli väznení nevinne, za svoju vieru. Myslím si, že všetci ľudia by mali vedieť o tom, čo sa dialo. Preto to, čo robíte, je správne.“

Jehovovi svedkovia si cenia slobodu, ktorú mali v Rusku posledných dvadsať rokov. No až príliš dobre vedia, ako ľahko môže byť človek o slobodu pripravený. Čas ukáže, či je nedávna vlna osočovania Jehovových svedkov znakom toho, že v Rusku znovu nastávajú temné časy náboženského útlaku.

Jehovovi svedkovia sú však pevne odhodlaní pokračovať v oznamovaní biblického posolstva pokoja a nádeje, nech sa deje čokoľvek. Ich odhodlanie je v tomto mimoriadnom traktáte vyjadrené slovami: „Represie nebudú úspešné. My neprestaneme taktne a s úctou hovoriť o Bohu Jehovovi a jeho Slove, Biblii. (1. Petra 3:15) Neprestali sme hovoriť pod krutým útlakom nacistického Nemecka. Neprestali sme hovoriť v najtemnejších rokoch represií v našej krajine. A neprestaneme hovoriť ani teraz. (Skutky 4:18–20)“