ZDÁ sa, že ženy už od nepamäti hľadali spôsoby, ako sa skrášľovať. Nástenné maľby v starovekých hrobkách, fresky a mozaiky svedčia o tom, že ľudia v Mezopotámii a Egypte bežne používali kozmetiku. Z obrazov vidno, že Egypťanky si oči silne líčili do obdivovaného mandľového tvaru.

Ale ako to bolo v Izraeli? Používali kozmetiku aj izraelské ženy? A ak áno, akú? Samozrejme, nejestvujú žiadne maľby v hrobkách ani fresky z obdobia starovekého Izraela, ktoré by nám mohli dať na tieto otázky odpoveď. Ale niektoré biblické pasáže nám spolu s rôznymi archeologickými artefaktmi, ktoré boli objavené v biblických krajinách, umožňujú aspoň nahliadnuť do toho, ako sa kozmetika používala v tých časoch.

Po celom území Izraela sa pri vykopávkach našlo nespočetné množstvo predmetov, ktoré sa spájajú s používaním kozmetiky a voňaviek. Medzi nálezmi boli napríklad kamenné misky alebo palety na drvenie a miešanie kozmetických zložiek, fľaštičky mrkvovitého tvaru na uchovávanie voňaviek, alabastrové nádobky na vonný olej a leštené bronzové zrkadlá s rúčkou. Jedna z nájdených lyžičiek zo slonoviny má na jednej strane rúčky vyryté palmové listy a na druhej strane hlavu ženy lemovanú holubicami.

Na uchovávanie kozmetiky bohatí ľudia zjavne s obľubou používali zdobené mušle. Aj v náleziskách v Egypte a na území Kanaanu sa našli drobné kozmetické lyžičky z dreva a slonoviny s rôznymi zložitými motívmi, napríklad vyrezané do tvaru plávajúcich dievčat. Tieto nálezy svedčia o tom, že ženy v tých časoch používali kozmetiku vo veľkom.

V Biblii sa spomína jedna z Jóbových dcér menom „Keren-hapuch“, čo v hebrejčine možno znamená „roh čiernej (očnej) farby“, teda nádobka na uchovávanie líčidla, možno čiernidla na oči. (Jób 42:14) Toto meno mohlo poukazovať na jej celkovú krásu, ale možno to tiež naznačovalo, že už vtedy sa používala kozmetika.

Stojí za povšimnutie, že Biblia sa o maľovaní očí zmieňuje len v súvislosti s takými neslávne známymi ženami, ako bola zákerná  kráľovná Jezábel, a s neverným Jeruzalemom, ktorý je v proroctvách Jeremiáša a Ezechiela zobrazovaný ako prostitútka. (2. Kráľov 9:30; Jeremiáš 4:30; Ezechiel 23:40) Na základe množstva nájdených sklenených alebo kamenných nádobiek s maličkými paličkami na nanášanie čiernej očnej linky možno usúdiť, že mnohé ženy v Izraeli v čase odpadlíctva — najmä tie, ktoré patrili ku kráľovskej rodine či k bohatej vrstve — napodobňovali ženy z okolitých národov v tom, že tiež začali prehnane používať kozmetiku a výrazne si líčiť oči linkou.

V starovekom Izraeli mala výroba a používanie vonných olejov, ktorých základom bol olivový olej, dlhú históriu. Biblia v 2. knihe Mojžišovej obsahuje návod na prípravu posvätného vonného oleja, ktorý používali kňazi pri službe v chráme. Do oleja sa primiešavala zmes škorice, myrhy a iných aromatických rastlín. (2. Mojžišova 30:22–25) V Jeruzaleme archeológovia našli miesto, ktoré podľa ich názoru mohlo v prvom storočí slúžiť  ako výrobňa vonných olejov a kadidla pre chrám. Biblia sa veľakrát zmieňuje o používaní vonného oleja pri svätej službe, ale aj v každodennom živote. (2. Paralipomenon 16:14; Lukáš 7:37–46; 23:56)

Keďže v tejto časti sveta bola voda vzácna, vonné oleje boli vítaným doplnkom osobnej hygieny. V tomto horúcom a suchom podnebí olej slúžil nielen na ochranu pokožky, ale používal sa aj pre svoj kozmetický účinok. (Rút 3:3; 2. Samuelova 12:20) Mladej Židovke Ester bola predtým, ako ju predviedli pred kráľa Ahasvera, poskytnutá 12-mesačná skrášľovacia procedúra — 6 mesiacov masáží myrhovým olejom a 6 mesiacov balzamovým olejom. (Ester 2:12)

Voňavky a vonné oleje boli veľmi cenené, podobne ako striebro či zlato. Keď kráľovná zo Šeby podnikla svoju slávnu cestu ku kráľovi Šalamúnovi, priniesla mu také cenné dary ako zlato, drahokamy a balzamový olej. (1. Kráľov 10:2, 10) A keď kráľ Ezechiáš ukazoval vyslancom z Babylona poklady svojho domu, spolu so striebrom, zlatom a celou zbrojnicou im hrdo ukázal aj „balzamový olej a dobrý olej“. (Izaiáš 39:1, 2)

Z rôznych kvetov, ovocia, listov, živíc alebo kôry bolo možné získať len veľmi malé množstvo vonných látok či olejov. Biblia spomína viaceré aromatické rastliny a látky, napríklad alou, balzam, voňavú trstinu alebo puškvorec, kasiu, škoricu, kadidlo, myrhu, šafran a nard. Niektoré pochádzali priamo z oblasti Izraela a rástli v údolí Jordánu. Iné boli dovážané po legendárnych obchodných cestách z Indie, južnej Arábie a iných miest.

Tak ako sme už spomínali, Biblia sa v správach o kráľovnej Ester, kráľovnej zo Šeby a kráľovi Ezechiášovi zmieňuje o balzamovom oleji. V roku 1988 bol v jaskyni neďaleko Kumránu na západnom pobreží Mŕtveho mora objavený malý krčah s olejom. Tento objav vyvolal vlnu špekulácií. Bol to posledný zvyšok slávneho balzamového oleja? Vedci nemajú jednoznačnú odpoveď. Dodnes sa pestovatelia v Izraeli usilujú znovu vysadiť kedysi vychýrené balzamové háje.

Zdá sa, že rastliny, z ktorých sa získavala živica na výrobu balzamového oleja, ktorý sa spomína v Biblii, sa pestovali v oblasti okolo En-gedi. Pri vykopávkach tu boli objavené pece, krčahy a rôzne predmety z kovu a kostí datované do 6. storočia pred n. l. podobné tým, ktoré sa inde používali pri výrobe voňaviek. Mnohí vedci sa domnievajú, že balzamovník pochádzal pôvodne z Arábie alebo z Afriky. Vonná látka sa vyrábala z miazgy. Balzamový olej bol tak vysoko cenený, že spôsob jeho výroby, ako aj metódy pestovania samotných rastlín sa uchovávali v tajnosti.

Balzam sa dokonca používal ako politický nástroj. Napríklad podľa historika Josepha Flavia získal Marcus Antonius celý háj týchto vzácnych rastlín a daroval ho egyptskej kráľovnej Kleopatre. Rímsky historik Plínius Starší uviedol, že počas židovskej vojny v prvom storočí n. l. chceli židovskí bojovníci zničiť všetky balzamové rastliny, aby ich nezískali rímski dobyvatelia.

Biblické zmienky a archeologické nálezy nám umožnili nahliadnuť do toho, ako sa v biblických časoch používala kozmetika. Biblia neodsudzuje používanie kozmetiky a iných skrášľovacích prostriedkov, ale zdôrazňuje, že by sa mali používať so skromnosťou a zdravou mysľou. (1. Timotejovi 2:9) Apoštol Peter poukázal na to, že „veľkú hodnotu v Božích očiach“ má človek „tichého a mierneho ducha“. V dnešnej dobe, keď sa móda a módne štýly neustále menia, je táto rada pre všetky kresťanské ženy — mladšie i staršie — určite namieste. (1. Petra 3:3, 4)