Prečo sa to stalo? Prečo Boh nebojoval za židovský národ, tak ako to robil v minulosti? Prípadne, prečo Židov nepoveril, aby bojovali proti svojim utláčateľom a oslobodili sa sami? Zmenil Boh svoj názor na vojnu? Nie, nezmenil. Ale zásadne sa zmenil židovský národ. Zavrhli Mesiáša — Božieho Syna. (Skutky 2:36) Preto ako národ stratili svoj výsadný vzťah k Bohu. (Matúš 23:37, 38)

Židia a ich krajina stratili Božiu ochranu. Odvtedy už viac nemohli viesť vojnu, ktorá by mala Božie schválenie a podporu. Tak ako Ježiš predpovedal, Boh prestal žehnať izraelskému národu a svojou priazňou obdaril iný národ — duchovný národ —, ktorý bol v Biblii neskôr nazvaný „Boží Izrael“. (Galaťanom 6:16; Matúš 21:43) Ukázalo sa, že týmto duchovným Božím Izraelom sa stali kresťania pomazaní svätým duchom. Práve tomuto národu bolo v prvom storočí povedané: „Vy ste ‚vyvolený rod‘... teraz ste Božím ľudom.“ ​(1. Petra 2:9, 10)

Keďže „Božím ľudom“ boli teraz pomazaní kresťania, znamenalo to, že Boh za nich bude bojovať a oslobodí ich spod rímskeho útlaku? Alebo že ich poverí viesť vojnu proti utláčateľom? Nie, Boh za kresťanov v prvom storočí nebojoval ani ich nepoveril, aby bojovali. Prečo nie? Ako sme si ukázali v predchádzajúcom článku, je to Boh, kto určuje, kedy sa budú bojovať vojny, ktoré on schvaľuje. Je zjavné, že podľa Boha v prvom storočí nenastal čas na boj proti skazenosti a útlaku.

Kresťania v prvom storočí mali teda podobne ako Boží služobníci v staroveku čakať na ustanovený čas, keď Boh ukončí zlo a útlak. Boh im nedovolil, aby sami bojovali proti svojim nepriateľom. Ježiš Kristus to jasne vyjadril vo svojom učení. Nehovoril im, aby sa zapájali do bojov, ale učil ich: „Stále milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú.“ ​(Matúš 5:44) A keď Ježiš predpovedal, že Jeruzalem napadnú Rimania, nenariadil učeníkom, aby tam zostali a bojovali, ale aby utiekli — čo aj urobili. (Lukáš 21:20, 21)

Okrem toho apoštol Pavol bol inšpirovaný Bohom napísať: „Sami sa nepomstite... lebo je napísané: ‚Moja je pomsta; ja odplatím, hovorí Jehova.‘“ ​(Rimanom 12:19) Pavol citoval Boží výrok, ktorý bol stáročia predtým zapísaný v 3. Mojžišovej 19:18 a v 5. Mojžišovej 32:35. Ako bolo uvedené v predchádzajúcom článku, jeden zo spôsobov, akým Boh pomstil neprávosť páchanú na svojom národe v staroveku, bol ten, že  mu pomáhal bojovať proti nepriateľom. Z Pavlových slov je teda zrejmé, že Boží názor na vojny sa nezmenil. Aj v prvom storočí Boh považoval vojnu za oprávnený spôsob, ako pomstiť svojich služobníkov a ukončiť rôzne formy útlaku a zla. No jedine Boh mal právo stanoviť, kedy sa bude bojovať a kto sa do bojov zapojí, tak ako to bolo v staroveku.

Je zjavné, že Boh nepoveril kresťanov v prvom storočí viesť vojny. Ale ako je to dnes? Poveril Boh dnes nejakú skupinu ľudí, aby sa zapojila do vojnových konfliktov? Alebo už nastal čas, aby Boh osobne bojoval za svojich služobníkov? Aký je v súčasnosti Boží názor na vojny? Odpovede na tieto otázky nám dá záverečný článok tejto série.