V ROKU 1985, keď som mal 18 rokov, ma sovietske úrady povolali na vojenskú službu. Nespravodlivosť a šikanovanie v armáde ma veľmi trápili a ja som si povedal, že sa do takého niečoho nikdy nechcem zapojiť, že chcem byť iný. No videl som, že sa vždy nedokážem správať tak, ako chcem. Túžil som žiť inak.

Po vojenčine som sa vrátil domov. Raz večer po jednej oslave som sa modlil k Bohu, aby mi pomohol zmeniť sa k lepšiemu. Na druhý deň som cestou do práce navštívil svoju tetu, ktorá bola Jehovovou svedkyňou. Keď som k nej vošiel, ocitol som sa pred malou skupinou svedkov, ktorí k nej prišli na zhromaždenie. Vrúcne ma privítali, a tak som sa rozhodol, že zostanem a budem počúvať.

Prijal som ponuku biblického štúdia a o šesť mesiacov som bol pokrstený. Jehova mi pomohol stať sa lepším človekom, čo by som sám nikdy nedokázal.