V posledných rokoch súdy v Českej republike a na Slovensku prerokúvali prípady našich bratov, ktorí boli v minulosti trestne stíhaní za odopretie vojenskej služby z dôvodu svedomia alebo za účasť na zvestovateľskej činnosti. Keďže teraz sa výhrada vo svedomí a zvestovanie už nepovažuje za zločin, boli v plnom rozsahu zbavení viny. Jeden z rozsudkov, ktorý bol zrušený, bol z roku 1925 a týkal sa Jehovovho svedka Martina Boora. (Pozri príbeh Martina Boora, ktorý bol zbavený viny po 90 rokoch od vynesenia rozsudku.) Tieto rozhodnutia súdov potvrdili, že naši bratia nekonali protiprávne, ale uplatnili si jedno zo základných ľudských práv – právo konať v súlade so svojím náboženským presvedčením.

Od mája 2017 Najvyšší súd Českej republiky anuloval pôvodný verdikt súdu v prípade 45 našich bratov, ktorí v čase komunizmu odmietli vykonávať vojenskú službu a boli za to poslaní do väzenia. V októbri 2017 Najvyšší súd zbavil viny aj brata Martina Magenheima, ktorý bol v roku 1978 poslaný do väzenia za to, že sa zapojil do zvestovateľskej činnosti.

Na Slovensku sa Okresný súd Bratislava I zaoberal prípadom štyroch našich bratov, ktorí boli uväznení za to, že z dôvodu svedomia odmietli nastúpiť vojenskú službu. Tento súd ich v plnom rozsahu zbavil viny. Rovnako rozhodol v prípade ďalšieho Jehovovho svedka aj Krajský súd v Trenčíne. Prípad Evy Borošovej, ktorá bola v roku 1974 odsúdená za účasť na zvestovateľskej činnosti, sa prerokovával na Okresnom súde v Rimavskej Sobote a súd ju takisto zbavil viny. Okresný súd v Michalovciach zrušil 9. januára 2018 rozsudok z roku 1993, ktorý sa týkal prípadu Miloša Išky Janíka. Tento Jehovov svedok bol opakovane trestaný za to, že odmietol vykonávať na civilnú službu, ktorá bola v rozpore s jeho svedomím.

André Carbonneau, právnik zastupujúci Jehovových svedkov, hovorí: „To, že spomínané súdy zbavili viny svedkov, ktorí boli pred desaťročiami potrestaní za odopretie vojenskej služby z dôvodu svedomia alebo za účasť na zvestovaní, vyzdvihuje platnosť nadčasových zásad, ktoré dnes nazývame základnými ľudskými právami. Patrí medzi ne aj právo na slobodu svedomia a náboženstva. Keď sa súdy snažia napraviť nespravodlivé zaobchádzanie s odopieračmi vojenskej služby z dôvodu svedomia, ku ktorému došlo v čase, keď ľudské práva ešte neboli uznávané na medzinárodnej úrovni, dávajú pozitívny príklad krajinám, kde tieto práva dodnes nie sú rešpektované. Tieto súdy takisto pomohli našim nevinným bratom očistiť ich meno. Sme im za to veľmi vďační, lebo podľa Biblie má dobré meno vysokú hodnotu.“ ​(Kazateľ 7:1)