Irina Lochvická

• Narodená: 1962 (Izvestkovyj, Židovská autonómna oblasť)

• Stručný životopis: Ako šesťročnej jej zomrel otec. V detstve rada tancovala, hrala v divadle a mala rada aj basketbal, volejbal a pletenie.

  Keď sa dozvedela o biblickej nádeji na vzkriesenie, veľmi to na ňu zapôsobilo. V roku 1993 sa dala pokrstiť ako Jehovova svedkyňa. Sedem mesiacov po krste jej zomrel manžel, a tak sa musela o ich sedemročného syna Artura starať sama.

Dňa 6. februára 2020 bola sestra Irina Lochvická medzi šiestimi sestrami, ktoré boli v Birobidžane obvinené z „extrémistickej“ činnosti. V tejto oblasti sa začalo trestné stíhanie celkovo proti 22 Jehovovým svedkom, a to v 19 jednotlivých prípadoch. Trestne stíhaní sú aj Irinin syn Artur a jeho manželka Anna.

Súdny proces s Irinou bol neverejný, nemohli na ňom byť prítomní zástupcovia médií a ani jej príbuzní. Jej žiadosť, aby bolo pojednávanie verejné a aby jej prípad bol vrátený prokurátorovi, bola zamietnutá.

Táto náročná situácia má veľmi negatívny vplyv na Irinino telesné aj psychické zdravie. No veľmi jej pomáha to, že sa venuje duchovným veciam. Irina hovorí: „Jehova mi pomohol, aby som sa pravidelne venovala duchovým činnostiam. Bibliu si nielen čítam, ale ju aj do hĺbky študujem.“ Keď na Irinu doľahne taká úzkosť, že sa nedokáže sústrediť na čítanie Biblie, modlí sa k Jehovovi o pomoc. Hovorí: „Začnem sa vrúcne modliť a dám si za cieľ vrátiť sa k svojim duchovným návykom. Jehova ma učí, aby som nemyslela len na seba, ale aj na druhých.“

Irina sa snaží povzbudzovať tých, ktorí to potrebujú viac než ona, napríklad záujemcov a svojich duchovných bratov a sestry. Vysvetľuje: „Keď premýšľam o druhých, nemám čas sa ľutovať ani si robiť prílišné starosti.“

Veľkou pomocou je pre Irinu aj zbor, zvlášť zboroví starší. Irina hovorí: „Hoci aj oni sú prenasledovaní, myslia na mňa a utešujú ma. Vedia nájsť tie správne slová, ktorými ma povzbudia. Môžem sa na nich obrátiť vždy, keď potrebujem pomoc. Som im za to veľmi vďačná.“

Sme presvedčení, že Jehova sa bude o Irinu aj naďalej starať a dá jej všetko, čo potrebuje, aby dokázala vytrvať. Irina hovorí: „Keď som si čítala o prenasledovaní, vždy som premýšľala, akoby som takúto situáciu zvládla ja. Uvažovala som: Dôverovala by som Jehovovi? Teraz už poznám odpoveď. S jeho pomocou mu naozaj dôverujem. Tak ako všetci jeho verní služobníci, aj ja chcem zostať pevná. Som si istá, že Jehova ma bude držať za ruku.“ (Izaiáš 41:10)