Mnohých z nás povzbudzujú články v rubrike Správy o Jehovových svedkoch, zvlášť tie o našich bratoch v Rusku, ktorí zostávajú verní napriek prenasledovaniu. Zvestovatelia vo Východnom Timore majú preložené do svojho jazyka, tetumčiny, iba tri takéto správy. V jednej z nich je príbeh brata Andreja Suvorkova. Len pár dní po zverejnení jeho príbehu v tetumčine zažilo päť našich mladých, ktorí sú už pokrstení, náročnú skúšku. Prečítajte si, ako posilnilo ich vieru to, keď uvažovali o príklade spomínaného brata.

Počas jednej školskej slávnosti sa od nich vyžadovalo zdraviť zástavu. Keď to odmietli, predvolal si ich riaditeľ školy. Kládol im otázky pred ďalšími učiteľmi. Títo mladí odvážne, no pritom úctivo vysvetlili svoje rozhodnutie na základe Biblie a odmietli urobiť kompromis.

Učitelia následne privolali políciu, ktorá mladých svedkov vzala na policajnú stanicu bez toho, aby o tom informovala ich rodičov. Policajti zavolali aj vojaka z miestnej vojenskej základne, aby žiakom dohovoril. Policajti s vojakom sa mladých snažili zastrašiť tým, že ich asi na pol hodiny zavreli do cely. Jeden policajt dokonca položil pred nich na stôl pištoľ a viac ako dve hodiny ich vypočúval. Nakoniec mladým svedkom dovolili ísť domov.

Keď rodičia zistili, čo sa stalo, porozprávali sa s učiteľmi aj s políciou. Situácia sa však nezlepšila, a preto podali sťažnosť na miestny úrad. Naši mladí boli nakoniec nútení zmeniť školu.

Všetci títo mladí svedkovia sú vďační za príbeh brata Andreja Suvorkova, ktorý im pomohol znášať tlak od spolužiakov, učiteľov aj od policajtov.

Sestra Noviana Jose do Carmová spomína: „Učitelia sa k nám správali veľmi zle a nakoniec nás vylúčili zo školy. No príbeh brata Suvorkova mi pomohol zachovať si pozitívny postoj.“ Cejiana, jej staršia sestra, sa vyjadrila podobne: „To, čo zažil brat Suvorkov, mi pomohlo, aby som ostala v týchto skúškach pokojná.“ A Ruth Ximenesová povedala, že jeho príklad ju povzbudil, „aby sa nevzdala“.

Ananda Maria Delavegová vysvetlila, že to, ako brat Andrej Suvorkov dôveroval Jehovovi, ju podnietilo, aby sa aj ona v modlitbe spoliehala na Jehovu, a to zvlášť vtedy, keď zažíva odpor.

Roni da Cruz hovorí: „Keď viem, ako Jehova pomáha bratom a sestrám na celom svete, dáva mi to istotu, že je aj so mnou a nemusím sa ničoho báť.“

Aj ich rodičia sú vďační za zverejnenie týchto Správ o Jehovových svedkoch.

Ruthina matka, sestra Anita Ximenesová, vychováva Ruth a jej dve sestry sama. Keď začula susedov, ako hovoria: „Poďme tých zradcov zbiť!“, samozrejme, že mala strach. Hovorí však: „Spomenula som si na našich bratov a sestry v Rusku, ktorí si zachovávajú pozitívny postoj, aj keď stoja pred súdom. A to mi dodalo odvahu. O ich príklade sa s dievčatami veľa rozprávame. Jehovu vnímame ako Otca, ktorý je vždy pri nás.“

Podobne ako našich mladých spolukresťanov a ich rodičov vo Východnom Timore, aj nás povzbudzujú správy o našich odvážnych bratoch a sestrách, ktorí napriek prenasledovaniu „víťazia s veľkou prevahou“. (Rimanom 8:37)