„Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho žil v krajine, ktorú ti dá Jehova, tvoj Boh.“ ​(2. Mojžišova 20:12, Preklad nového sveta)

 „Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh!“ ​(2. Mojžišova 20:12, Katolícky preklad)

 V staroveku Boh Izraelitom prikázal, aby si ctili svojich rodičov. Sľúbil im, že ak to budú robiť, bude sa im dobre dariť, a tak mali ďalší dôvod na to, aby toto prikázanie poslúchali. Hoci Zákon, ktorý dal Boh Izraelitom, pre nás dnes nie je záväzný, Božie normy sa nezmenili. Zásady, na ktorých bol Zákon založený, platia stále a sú dôležité aj pre kresťanov. (Kolosanom 3:20)

 Deti si rodičov ctia tak, že si ich vážia a poslúchajú ich. (3. Mojžišova 19:3; Príslovia 1:8) A aj keď dospejú a založia si vlastnú rodinu, ďalej svojim rodičom prejavujú lásku a zaujímajú sa o nich. Napríklad urobia všetko pre to, aby bolo o rodičov dobre postarané, keď zostarnú, a ak je to potrebné, pomôžu im aj finančne. (Matúš 15:4–6; 1. Timotejovi 5:4, 8)

 Všimnite si, že izraelské deti si mali ctiť oboch rodičov, nielen otca, ale aj matku. Mali si uvedomovať, že aj matka má v rodine dôležitú úlohu. (Príslovia 6:20; 19:26) To isté platí aj pre deti dnes.

 Existovala nejaká výnimka? Áno. Izraelské deti nemali poslúchnuť svojich rodičov ani nikoho iného, ak by to znamenalo, že by tým porušili Boží zákon. (5. Mojžišova 13:6–8) Podobne aj dnes sa kresťania riadia zásadou: „Boha musíme poslúchať viac ako ľudí.“ ​(Skutky 5:29)

 V Zákone, ktorý Izraeliti dostali, Boh sľúbil, že deti, ktoré si ctia rodičov, budú „dlho žiť v krajine“, ktorú im dá, a že sa im bude „dobre dariť“. (5. Mojžišova 5:16) Nemuseli sa báť trestu, ktorý čakal tých, ktorí neposlúchali Boží zákon a búrili sa proti rodičom. (5. Mojžišova 21:18–21) Zásady, na ktorých sú tieto zákony založené, sa nezmenili. (Efezanom 6:1–3) Či sme mladší, alebo starší, za svoje správanie nesieme zodpovednosť pred naším Stvoriteľom. A tak ako sľúbil, deti, ktoré ho poslúchajú a ktoré poslúchajú aj svojich rodičov, budú mať dlhý život. Majú dokonca nádej, že budú žiť večne. (1. Timotejovi 4:8; 6:18, 19)

 Prikázanie z 2. Mojžišovej 20:12 je súčasťou Desiatich prikázaní. Je zaujímavé, na ktorom mieste sa v nich nachádza. (2. Mojžišova 20:1–17) Nasleduje po prvých štyroch prikázaniach, ktoré sa týkali povinností Izraelitov voči Bohu, napríklad že mali uctievať iba jeho. Prikázania, ktoré nasledujú po ňom, sa týkali záväzkov voči ľuďom, napríklad že mali byť verní svojmu manželskému partnerovi alebo že nemali kradnúť. Prikázanie „cti svojho otca a svoju matku“ tak prirodzene prepájalo tieto dve kategórie prikázaní.